Reinkarnácie mojich duší

Kedy už prestanem kráčať pod stromami kde švitoria  vtáci šialenstva?
asi by som sa mal znova narodiť,
a byť živený placentou šťastia,
moje myšlienky  by už asi neboli také hlučné a odnášané do vesmíru,

Ale už by som nechcel znovu žiť pod hviezdou slnka,
Chcel by som byť pod
vodopádom
                 neskrotných
                                   kučier
                                           ktoré by dopadali

                                                          každé ráno na moju tvár ako jemné lúče,

Bol by som znovu tulákom,
ale s vreckami  plnými šťastia ,
bol by som tulákom,
              peróne života,
a stál na

čakajúc  na vlak do Neznáma.