Vrh Hlasu

Spisovateľ/ka: Dalibor Zeman | Vložené dňa: 15. decembra 2012
http://citanie.madness.sk/view-42012.php

Tvorí, lkajúca Hláska osamenia, neónovú smrť,

diametrálne šero, vychutnáva jej konzumnú skľúčenosť,

nezacielenou riavou úderu ohlušuje sny spení

ako dotyk v spálenine listov Slova,

aplauz Bohu dehydratujúcemu zvlášť,

hybnosť náležiacu sláve preniká

odmietavým prísľubom zakorenenej cyniky

v popredí úhynu bezpodmienečného vyslovenia.

Hláska ten fenomén hluku, zlyháva bez stredobodu,

ústupná prelínaním beztak mäkkého kvílenia

skrz zázemie vie vrieť vrh hlasu

nespôsobilím pripomínaním a češúc nehynúcu krásu

hoc vzplápolá, imploduje v pozostatky rozvahy

potĺkajúcej sa v svižnom zjave akýckoľvek siatín.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

Si odvážny :) Asi viem, kam mieriš, ale málo. Čítaj viac Maczovského, Habaja, Šuleja. A potom skúšaj. Samozrejme podľa seba, ale novo.

forevr

15. decembra 2012 21:04:47

Out of me... prepáč, ale od prvej vety po poslednú som vôbec nerozumela. Čo nemusí byť chyba, ja nie som literárny znalec. Nespochybňujem nikoho nadanie, ale... keď budeš nabudúce písať niečo tak ťažké ako toto, buď používaj diakritiku dokonale správne, alebo to rozkúskuj a nepoužívaj ju vôbec. + ešte ak môžem malú radu, skús menej genitívnych metafor. Je to strašne mätúce a starodávne. Len môj názor, môžeš vziať, nemusíš :)

Paulette

15. decembra 2012 18:54:55