Rozostrenie diania

Rozochvené masy horstva,

recesia nepravdepodobnej ochoty

k požieraniu a smilstvu,

čo podstata slov mohla cítiť

s výčitkami tvorstva.

_ 

Peristalticky speli perfídne duše pohľadu,

skrz lono

hnietené červami rozkladu

a masy lkali obžerstvom v pohnutí obety.

 _

Búrlivo vytriasali v kŕčoch

improvizovaný hnevu svit,

čpel zo slamy,

neodlučiteľné brázdy

v realite rozhŕňaného zármutku.

 _

Obzor lakmusu neotvára donekonečna,

mramoru neuvedomenia,

rozmachu predchádzajúcemu mimikrám

orosenej zlosti. Však pomykov

kvílenia bol gambitom zázraku.

Hoc netrúfalo, avšak die sa, kým jej váhu

nerozmočí,

 _

rozmanitý váhavosti srieň, pokrýva neochvejne

obstojný triumf rurálneho zdôvodnenia

rozostreného úľaku z afázie,

bez výhrad spopolnených trosiek žiaľu.

_

Hláska zmĺkla, s flagrantným pohľadom

zmyslu, uvoľnila k splynutiu, splošteniu slova sa

a nie k rozbitému pohľadu hýbateľa.

_

Zákrutami zaoblený zvonku, a zvony v nehybnej

kakofónií chvejú steblami

_

a vrstvia odovzdanú sviežosť

a vrstvia zdusenú vinu

previnilosť

_

zverov zapúšťajúcich zámerne

svoju hluchonemú noc

náreku

_

do odtlačkov, obvyklých podozrivých

_

čím došlo k zatvrdntiu slova

a prehĺbeniu linajok.