Prirodzenosť

V zlomku spráchnivie, zaznená samoľúbosť hrotu.

Prírastok hlbokého cieľa.

_

Sústrasť zachovaná v rozhorčenom snení.

Povrchná bezcitnosť ako senzácia cudnosti,

či svojvoľný skutok

zvinutý v strohý mrak vývinu.

Zrúcané miesta bezvládnych úskokov, ranené sústa

úsporne zhmotňujú, servilnú skazu úzadia,

kaskádu viny v mažiari vzoprenia.

_

Prichádza cez všemocný priechod.

Dvojkrádlovú bujarosť.

Rozstrhnutá naplnenou bolesťou.

_

Odmena hriechu narastá

s vášnivou sebaistotou tehotnej podstaty šialenstva.