Pachuť omší

Pachuť pouličných omší,

vydestilovaná z jednoty, veľmi dávnej,

prahne po bravúrnosti.

Vred v mrákotných putách,

zväzuje vzkriesenie,

hladiny nevyliečiteľných tvarov,

stelesnenia omylných očí človeka.

V ich okovách, drzí dych, v ktorom tonú

ako usadená vôľa sŕdc

v napredovaní prastarým zápalom

vkorenenej racionality.

_

Táto nešikovná tieseň prebýva

v plameňoch našľapovanej zloby.

Sterilná cnosť sfarbuje vlny

našej úzkosti a triezva márnosť

narušenej zvrchovanosti vábi

gestikulovaný posmech neudržateľnej

viery v znechutený hlas nákazy,

vágne proklamovaných symptómov.