Bol to osud, kapitola 3

Spisovateľ/ka: Laurika | Vložené dňa: 4. januára 2013
http://citanie.madness.sk/view-42185.php

     „Mame prišiel list z tvojej školy," pribehla za mnou Lea, keď som odomykal dvere.
     V sobotu? pomyslel som si. V tomto poondiatom dome nemá ani kto vybrať poštu.
     „Daj mi to." Tušil som, čo to je.
     „Je to pre mamu," oponovala mi sestra.
     „Povedal som, daj mi to."
     Neochotne mi podala list. Otvoril som ho a prečítal. Kým som prišiel na koniec, bol som zase rozzúrený.
     „Čo je to?" spýtala sa Lea.
     „Nič," odvrkol som.
     „A prečo ťa to nič tak nahnevalo?"
     „To je jedno, dobre? Hlavne mi sľúb, že mama ani otec sa nedozvedia, že niečo prišlo."
     „Ale...," namietala.
     „Sľúb mi to."
     Na príjazdovej ceste zastavilo auto. Náš čierny mercedes.
     „Som doma!" zahlásil otec kráčajúc po chodníku.
     „No super," zahundral som si len pre seba, zatiaľ čo Lea sa mu rozbehla do náručia.
     „Tak hovor. Čo ste robili celý deň?" zneli za mnou otcove slová.
     Ja som už šlapal po schodoch do svojej izby. Tam som za sebou zabuchol dvere a zvalil sa na posteľ.
     Vo vrecku ma čosi tlačilo. Ten sprostý list od dejepisára, ktorý sa snaží upozorniť fotrovcov na moje nedostatočné známky. Opäť som si ho prečítal, no vzápätí som ho začal trhať na maličké kúsky. Na menšie a menšie, aby som komukoľvek znemožnil jeho opätovné prečítanie.
     Slúchadla do uší = môj únik z reality. 
     Nemal som náladu na nič a na nikoho, a tak som sa ani nepozrel na otca, keď mi prišiel oznámiť, že večera je na stole. Nechcel som jesť. Chcel som len byť sám so svojimi myšlienkami.

     Na druhý deň bolo všetko lepšie. Už som ani nechápal, prečo som bol včera taký nahnevaný.
     Hneď ako som sa ráno zobudil, som sa obliekol a šiel si trochu zabehať. Milujem beh. Ten pocit, že môžem utekať, kým mi stačia sily a naivne si myslieť, že tak môžem pred všetkým utiecť, je úžasný.
     Bežal som cez park, okolo jazera, až som sa dostal na kraj lesa, ktorý nevyzeral veľmi priateľsky, a tak som sa radšej otočil.
    
 Cestou som stretol len veľmi málo ľudí. Je nedeľa. Každý si radšej pospí, keď môže. No ja nie. Dnes nie. Mal som až príliš optimistickú náladu. Vôbec sa mi nechcelo len tak sa povaľovať. Mal som nekonečnú chuť sa hýbať. Bol som plný energie.
    
„Si v poriadku?" spýtala sa Lea, keď som prišiel domov.
    
„Jasné. Prečo?"
    
„Usmievaš sa. Zmena oproti včerajšku."
    
Neviem, čo sa to deje. Naozaj neviem.
    
„Vyzeráš, ako by si si niečo dal," komentovala sestra moje správanie.
     S úsmevom som pokrútil hlavou. „Už ste raňajkovali?"
    
„Nechala som ti na stole hrianky." Na moju otázku odpovedala mama, ktorá práve vychádzal z kuchyne s vysávačom v ruke.
    
U nás sa vždy upratuje v nedeľu. V sobotu je totiž málokedy niekto z rodičov doma.
   
„Ďakujem." Vzal som si zo stola tanier s hriankami a vyšiel s ním na terasu. Dnes je vonku naozaj krásne. Teda, na október krásne. Nie je až tak chladno, svieti slnko a obloha je úplne modrá.
     
Mám možno poslednú šancu v tomto roku pokosiť trávnik, pomyslel som si, keď som sa zahľadel na dokonale vyzerajúci dvor.
    
Vždy som kosil ja. Otec nie je veľmi na takúto prácu a mama tá sa radšej stará o kvety. A vlastne mi to nikdy ani nevadilo. Kosím celkom rád. Vždy mám potom pocit, že sa prechádzam po ihrisku.
     
Celý deň ubehol rýchlo. Nevedel som sa dočkať tréningu. Včera som netrénoval a už mi to chýba.
    
„Dúfam, že dnes si v pohode," privítal ma tréner pred štadiónom.
    
„Viac než to," odvetil som s úsmevom.
    
„To som rád."
    
V šatni ešte nikto nebol. Som prvý. Pomaly som sa prezliekol a počkal na zvyšok tímu. Najprv prišiel Samo, chvíľu po ňom Filip a Erik dorazil takmer posledný. Nikto z nich nedal vôbec najavo, že by sa včera niečo stalo. A bol som rád. Nemal som náladu im to všetkým vysvetľovať.
    
„Takže, páni," oslovil nás tréner hromadne, keď sme prišli na ihrisko, „na začiatok si dajte päť koliečok okolo celého ihriska. Potom si dáme nejaké kondičné cvičenia a nakoniec si zahráte proti sebe futbal. Chcem, aby ste dnes odtiaľto išli úplne vyšťavení. Rozumeli ste?"
    
„Áno, tréner," odpovedali sme jednohlasne.
     
„A ešte niečo. Na budúcu sobotu som vám dohodol prípravný zápas," povedal a premeral si nás pohľadom pekne jedného po druhom, „všetkých do nohy vás tu chcem vidieť. Ak niekto nepríde, ako ospravedlnenie beriem len potvrdenie od lekára, že ste ležali v kóme." 
    
Pri tejto poznámke sme sa rozosmiali, on však zostal úplne vážny. „Pochopil každý?"
     
„Áno, tréner," zopakovali sme.
      
Ako povedal, tak aj bolo. Z ihriska som odchádzal úplne vyčerpaný. Nohy som za sebou ledva vliekol. Myslím, že práve zo mňa odišla aj tá posledná štipka energie, ktorú som mal ráno.
     
Zvyčajne sa sprchujem až doma, no tentokrát to bol naozaj extrém. Cítil som sám seba, to sa mi po tréningu stáva len zriedka, a tak som šiel rovno do sprchy.
    
„Keď povedal, že budeme úplne vyšťavení, nevedel som, že to myslí doslovne," sťažoval sa Erik, ktorý sa rozhodol zo seba tiež zmyť nadbytočný pot. Vlastne sa tak rozhodli takmer všetci.
    
„Myslím, že za toto si zaslúžim pivo," zahlásil Samo v šatni a pritom si ohmatával ubolené lýtka.
     
„Myslím, že za toto si všetci zaslúžime pivo," súhlasil Erik a spýtavo na mňa pozrel.
     
„Som autom, ale ísť s vami môžem."
     Nešli všetci. Zo všetkých nás nakoniec zostalo len päť a tak sme sa natlačili do jedného, môjho, auta.
    
„Štyri pivá a...."
     
„Jednu kolu," doplnil som Sama.
     
„Hneď to bude," povedala mladá čašníčka a pritom sa na mňa zvodne usmiala.
     
„Ako to dopekla robíš?" spýtal sa Filip.
     
„Ako robím čo?" nechápal som.
    
 „Stačí, že sa na nejakú babu pozrieš a tá ti hneď leží pri nohách."
     
Sadli sme si za okrúhly stôl a ja som sa naňho zahľadel. Filip. Vynikajúci futbalista, no baby naňho nikdy príliš neleteli. Teda pokiaľ viem, nikdy so žiadnou nechodil. Ešte aj na školský ples v druhom ročníku musel ísť so svojou sesternicou, lebo všetky ostatné ho odmietli. 
     
Čašníčka položila na stôl našu objednávku.
     „Ďakujeme," povedal Filip snažiac sa upútať jej pozornosť.
     
„Za málo," odvetila mu, no pritom neodtrhla zrak odomňa.
     
„Vidíš! A presne o tomto hovorím!" rozčuľoval sa, keď sme zostali opäť sami.
     
V duchu som sa zasmial, no nahlas som nepovedal nič. Len som si odpil z koly a v tom čosi upútalo moju pozornosť.
     
Zdvihol som sa zo stoličky.
     
„Vidíte? Teraz pôjde za ňou a zbalí ju!" hovoril zúfalo Filip, zatiaľ čo Erik a zvyšok stola sa len tak natriasali od smiechu.
     
To mi už bolo jedno. Smeroval som k baru.
     
Zastal som rovno pred čašníčkou. Prekvapene na mňa pozrela, usmiala sa a pravou rukou si začesala blonďavé vlasy za ucho. Vyzerala úplne nadšene, že som za ňou tu. „Pomôžem ti?" spýtala sa.
     
Nahodil som zvodný pohľad, ktorému vždy všetky baby podľahnú, naklonil som sa k nej bližšie a tým som si ju úplne omotal okolo prsta.
     
„Áno," zasmial som sa a sklonil hlavu, aby to vyzeralo tak, že sa hanbím.
     
„Len do toho," pristúpila bližšie.
     „Bude to znieť asi trošku čudne...," začal som.
    
„Som samé ucho," pobádala ma.
     
Chudera. Určite ju sklamem, keď sa dozvie prečo som prišiel.
     
„Chcel by som sa spýtať na toto," povedal som a prstom som ukázal na drobnú krabičku stojacu na kraji baru. Bola to ona. Tým som si bol istý. Presne tá istá, do ktorej Nela hodila päťeurovku so svojím číslom.
   
Pozrela sa, kam ukazujem a odpovedala: „To je verejná zbierka. Priniesli to sem včera." Zrejme si myslela, že len kľučkujem a nemám dosť odvahy spýtať sa na to, prečo som tu, no presne toto bolo to, čo som chcel vedieť.
     
Presne tak, lebo včera to odniesli z baru Klarissa.
     „A dokedy to tu bude?" vyzvedal som stále sa tváriac, že mám o čašníčku záujem a len sa nejako snažím nadviazať konverzáciu.
     „Zrejme až do Vianoc."
     
Dva mesiace. To je pridlhá doba.
    
„Určite?"
    
„Určite," zašepkala a nahla sa ku mne tak, aby som jej videl do výstrihu. Zvádzala ma. Bola mladá, no evidentne skúsenejšia, ako na prvý pohľad vyzerala.
     „V tom prípade ti ďakujem," odvetil som a otočil som sa.
    
Zatvárila sa sklamane a nechápavo. Naozaj som dobrý herec. Úplne mi naletela.
    
„To je všetko?" zastavila ma.
    
„Áno," odpovedal som bez zbytočného predstierania záujmu.
    
Zamyslela sa. „Počkaj," zastavila ma. Aj ona už rozprávala normálne. Zrejme si uvedomila, že som len niečo potreboval a nemá u mňa šancu. „Zajtra poobede to prídu vyprázdniť. Už je to plné."
    
Prikývol som a odkráčal ku stolu.
    
„Za toto ťa uznávam, Adam. Toto ma raz budeš musieť naučiť. Si fakt borec," obdivoval moje konanie Filip, „kedy máte rande?" Evidentne nechápal ničomu, čo sa tam práve stalo.
    
„Žiadne rande nebude. Dopite, chcem ísť domov," zavelil som.
    
Nechali sme na stole peniaze a odišli sme. Zahral som sa na taxikára a každého som vyložil pred domom. Posledný so mnou zostal Erik.
    
„Čo si to tam s tou babou akože nacvičoval?" spýtal sa, keď som vyložil Sama.
    
„Nič, len som od nej niečo potreboval."
    
Erik pokrútil hlavou, no viac sa nevypytoval.
    
„Vidíme sa zajtra v škole," povedal a zabuchol za sebou dvere.
    
Zostal som sám. Najradšej šoférujem, keď som sám. Aspoň sa mi do toho nikto nestará. Otec vždy hovorí, že jazdím príliš rýchlo.
     
Zajtra hneď po škole pôjdem do toho baru. Budem tam čakať až kým niekto nepríde a neotvorí to. A potom si vezmem svoju päťeurovku a pekne krásne zavolám Nele. Tá bude poriadne prekvapená, že sa mi podarilo to číslo získať tak skoro. 
     
Pri týchto myšlienkach som sa pousmial a zabočil na našu ulicu, kde ma už po tomto energickom a vyčerpávajúcom dni čakala moja milovaná posteľ.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8