Pre ..

Nech mi krása žien odpustí.
Verte v to ,
Že ja už jednu v ruke mám.
Ona je mi príčina ,
Že spánok môj -
Bez spánku prebieha.
Ja viem ,
Správať sa budem - ako nesmiem.
Vláčiť sa v noci v meste.
Ja viem ,
Moje oko zazrie ,
Ešte mnoho žien.
Ja viem ,
Cez ústa moje ,
Mnoho viet vyznie - čo mátať ma časom budú.
Ale ! Jedno povedať chcem ,
Že v srdci budem teba nosiť ,
A keď sa v ránu
Ku mne privinieš.
Akoby kíbko ,
Čo v labkách kocúra
Sa ukrýva.
Nájdeme ,
Čo v oboch nás
Je obsiahnute.
Šťastie je len symbol ,
Toho , čo stať sa môže.
Že jednoduché áno ,
Dokáže zmeniť deň.
Rovnako ako ráno ,
Dokáže pretrhnúť sen.
Tak , mi odpusť
Za všetky znásilnené slová ,
Ja vyjadriť sa neviem.
Preto píšem dookola.
Snáď z veršov zakliatych ,
Pochopíš.
Plošne len píšem ,
Čo kričať by som mal.
Avšak , strach ma chytá
Z pier , ktoré zdali sa bez hlasu.
Stačí miesto slov len vzplanutie -
Ta melodia básne.