Upír -> 7. kapitola (Plán)

V zámku, ktorý vlastnia lovci sa momentálne odohráva rozhovor medzi troma nebezpečnými bytosťami. Hikari, dievčatko, ktoré sa stalo lovcom v rannom veku a vodcom loveckého klanu o niečo neskôr. Má pod palcom najmocnejší lovecký klan, ktorého korene siahajú do čias Shinichiho. Zoki, tajuplný elegán, ktorý trénoval Hikari. Nakoniec je tu upírka Layla, ktorá spôsobila obrovský masaker pred necelými hodina. Stala sa tak najhľadanejším upírom na svete a prezradila ľudstvu to, čo sa tajilo tisícročia. Tieto tri bytosti majú podľa všetkého dostatok moci na zničenie mesta i všetkého, čo im stojí v ceste. Či to však urobia je vo hviezdach. Ich budúcnosť pozná len jedna bytosť.
Po chodbe v zámku sa prechádza postaršia žena. Má čierne, krátke vlasy a jedno oko prelepené bledou pirátskou páskou. O oko prišla už v dávnejšej dobe. Personál i samotný lovci si ju nevšímajú. Správajú sa akoby tam vôbec nebola. Nevidia ju?

„A dosť!" zakričí Zoki. „Tu som skončil. Toto divadlo sa už nedá počúvať. Ty si zober náramok a čakaj na správnu chvíľu. Nepodnikaj nič." Hovorí Layle. „Ty" Pozrie na Hikari. „Ty sa postaraj o mesto. Nikto nesmie nič tušiť. Obviň z toho susedný klan. Všetky stopy, ktoré pripadajú Layl, znič."
„Si normálny? Asi si nevidel správy. Všetky kanály sú plné jej fotografií. Toto neututlám." Namieta Hikari a pozerá pritom na Laylu.
„Sakra." Zamrmle si Zoki.
„Tu, naša hviezda musela vystaviť tú svoju tváričku do kamery!" Zvýši hlas Hikari.
„Nato som zabudol." Mrmle si popod nos Zoki.
„Tak prepáč, ale nejako som to musela zviditeľniť." Odvetí jej Layla a mávne nad tým rukou. „Ja sa budem ..."
„Nie!" zvýši Zoki hlas, aby ich prekričal. „ všetko pôjde tak, ako sme to naplánovali. Layla sa bude skrývať a dávať si pozor. Nariko sa neobjavila na námestí, takže sa práve teraz o tom dozvedá." Usmeje sa. „To sa nám môže hodiť. Áno, budeš sa skrývať a počkáme si než sa sama objaví." Povie s veľkým úsmevom na tvári Zoki.
„Áno, Layla sa bude skrývať." Zopakuje ironicky Layla.
„Na východnom pobreží ostrova mám malú vilku. Môžeš sa v nej schovať než ti dám ďalšie rozkazy." Ponúkne Zoki Layle jeden zo svojich domov. Tam by ju nemal nik hľadať.
„Ďakujem, veľkorysí Zoki." Zamrmle Layla a skôr než sa na ňu Zoki pozrie zmizne.
„Ach bože..." Vzdychne Hikari a oprie si hlavu o operadlo. Zatvorí oči a mávne po ňom rukou. „Bež už preč. Dnes si tu dlhšie."
„Mal som to v pláne. Dovidenia." Hlboko sa ukloní dievčaťu, ktoré si ho ani nevšíma a kráča k dverám. „Ututlaj to." Šepne a otvorí ich.
„Iste..." Povie Hikari nevedomky.
Zoki opustí jej kanceláriu a vydá sa smerom po chodbe. Celá chodba je zdobená obrazmi a niekoľkými bustami, ktorých tváre si Zoki veľmi dobré pamätá. Väčšinu z nich poznal osobne. Bojoval s nimi a väčšinu i zabil. Páči sa mu koberec, po ktorom kráča. Je červený, starý a hlavne má veľkú hodnotu. Miluje veci, ktoré majú veľkú hodnotu. Má niekoľko zbierok a je dosť váženým mužom na ostrove.
Prechádza okolo postaršej ženy, ktorej chýba jedno okolo. Len čo okolo neho prejde, tak sa zhlboka nadýchne. Chce vedieť, kto to je a prečo si to mieri rovno k vodkyni lovcov. Prudko sa zastaví. Jeho nozdrami prechádza známy pach. Veľmi starý a mocný. Nemá ani odvahu otočiť sa.
„Zoki, syn Michiko." Ozve sa žena, keď sa zastaví.
„T-ty." Začne zrýchlene dýchať. V takýchto chvíľach treba urobiť len jednu vec. Útočiť.
„Nevedela som, že som až taká populárna." Zachichoce sa staršia pani.
„Čo od nej potrebuješ?" Skočí jej do reči.
„Od nej? Ja som nepovedala, že som prišla za ňou." Opätovne sa zachichoce.
Zoki nasucho prehltne. Vedela to? Vedela, že tu budem? .....Vedela.
„Zničil si mi desiatky mojich plánov. Mala by som ťa zabiť, keď už si tu." Jej smiech sa stupňuje.
„Prišla si ma zabiť?" Spýta sa rovno.
„Tvoj čas ešte nenastal. Nemusíš sa báť."
„Ja sa smrti nebojím!"
„Ja viem.... i to som videla." Prestane sa chichotať. „Prišla som ti pomôcť."
„Prečo by som ti mal veriť?"
„Tvoj plán s náramkom nezaberie."
„Náramok?! Ako to, že o tom vieš!" Zvýši hlas, ale stále sa neotáča. Bojí sa na tú ženu pozrieť.
„ Zabúdaš, kto som. Tvojou jedinou šancou na splnenie tvojho plánu je návšteva tvojho brata. Čaká ťa tam malé prekvapenie. Tvojou úlohou je premeniť to v upíra. Skaziť to." Žena sa lišiacky usmieva, ale to Zoki našťastie nevidí. Našťastie.
„Čože?!"
„Aby si veril mojím slovám, tak to, čo hľadáš nájdeš pod Stromom života." V ženinom oku sa zablesne akási túžba, chuť..nádej.
„Ja nebudem robiť to, čo si ty povieš!" Zvýši hlas a obráti sa, aby sa pozrel na ženu. Tá tu však už nie je. Zmizla tak rýchlo ako sa objavila. Na Zokiho tvári sa objaví nezvyčajný výraz. Je to podráždenosť. Neznáša, keď s ním takto zaobchádzajú. Keby to nebola ‚ona‘, tak by to nenechal len tak. Vzdychne si a zhlboka sa nadýchne. Pôjde na malú prechádzku. Aspoň uvidí svoje dvojča. Odchádza preč zo zámku.

Vysvetlivky
*Strom života= Strom, pod ktorým priviedla Mitsuko svojich dvoch synov na svet.

Poznámka autora:  Ak máte niečo proti príbehu či nejasnosti, píšte komentáre.