rieka nárekov a strachu

Vymenuj mi svoje zámery od pól šiestej do pól siedmej
Pozeraj do svojho vnútra a sleduj rýchlosť vetra
Hodina sa stáva dňom a sekunda rokom
Svet postál a netočí sa
Zložila ho možno kríza Grécka

nebo dotýka sa hláv a oblaky rúk
slnko svieti na chrbát a mesiac chladí trup
neviem či chcem byť tu

Vesmír plný hviezd a mňa v nich niet
Odlupujem svojho tela farbu
hádžem ju do rieky nárekov a strachu
Držiac sa za ruky, kráčame v tme
Do zatvorených očí, si hľadíme
a navzájom si veríme.