You stink like my mother!

Nad nami polica, medzi knihami zelené pivné fľaše.
"Koho zaujímajú tie lyrické opisy prázdna? Napíšeš o tom knihu, a čo má človek z toho? Akurát vidí, že sa rovnako stratene cíti aj zvyšok populácie a vženie Ťa to do depresie ešte hlbšie. Ale olá! Oslavujme ho teraz!"
"Neviem, čo máš na mysli."
"No sú také ženy, možno aj muži, čo si myslia, že je kruto zaujímavé po lopate, lyricky zobraziť ich "jedinečnú" dušu."
"Ale veď to je zaujímavé!"
"Hovno. Viem, že niektorí ľudia nemali to šťastie a dospeli bez zmyslu cítiť, ale aj tak mi to príde trapné."
"Stále Ťa nechápem."
Boha piči jasné, Ty si jeden z nich za to ma nechápeš.
"To je ako keď sa ja ožerem, a na druhý deň idem do sauny vypotiť sa, ale nikoho nezaujíma ten smrad čo zo mňa vyjde, ani Teba. A toto je to isté."
"Zmotáš už ten joint?"
"Čo by nie, ale zasa tú nasmradne prádlo, veď len teraz som ho povešala."
Zodvihne prdel a premistni prádlo do obývačky na rúčky stolného futbalu. Polieva kvety, kým ja motám. Mne vždy všetky kvety podochli, dokonca aj kaktus, ale hlavne, že jedného dňa chcem mať zahrádku.
"Dal si chladiť pivá na balkón?"
A už sa jedno ku mne valí. A joint nás odnáša, ale už vôbec nie tak ďaleko ako kedysi. Zrazu započujem rinčať sklo a nábytok padá dolu schodmi. Konečne je tu párty a nemusíme naše prispaté mozgy zabávať filmom, ktorý nám nepovie nič nové. Všetky fľaše dolu zo stien, nakrájame citróny, geometricky naukladáme na papierové tacky a drinky budeme piť z plasťákov. Fuj!
"Ja chcem sklenený pohár! Daj mi kurva sklenený pohár! I am serious!
"A keď nie tak čo? Keď si hostiteľ, tak máš ako nejaké privilégiá?"

"Ehéééj! Tak čo, ako sa máme?
No nazdar, Teba to tak akurát zaujíma.
"Fajn, fajn. Len vidíš ten náš zelený balkón? Niekedy mám chuť z neho skočiť."
"Ale prosím Ťa, skok z prvého poschodia neprinesie nič zaujímavé, nemáš náladu ísť tak o pár podlaží vyššie ?"
Piči, dostal ma. Posúvam sa ďalej.
Započujem:
"Všetko je len o momentoch....", nie, tu nechcem.
"Everything is about sharing..." ani tu nie.
"Nenávidím veterné mlyny, vieš koľko vtákov to ročne zabije?"
Boha dajte mi ďalší joint.
Ejha, niekomu je zle. Tyka presne do vedra. Ešte aj pohár s vodou a mokré vreckovky si k sebe zobral. Tu sa o nikoho netreba starať, aká nuda.
Po piatich drinkoch a šiestich špekoch už nevládzem rozprávať. Blúdim v dave, fotím krásne tváre, ktoré už nikdy neuvidím. Venujú mi pohľad, len tak letmo, a tiež si ma dovolia hneď zabudnúť. Až na jedného. Tomu so slzami v očiach hovorím ja, že má páliť do piče.

A zrazu je to tu, dlho som ho obchádzala. Nevraživý pohľad sa približuje.
"Are you not having fun?"
"Not really."
"What's wrong with you?"
"Nothing, just depressed, like usually."
"How you can be depressed, we are having a good time! Party!"
Ja mu len vyplazím jazyk, a nie som si istá, či mi preplieska ksicht alebo len odíde.
"Fuck, you stink like my mother!"