balada dvoch duší

 Prečo toľko slov vypovedať treba,

prečo toľko sĺz vyplačem pre teba. 

V daždi stál som s tebou, 

tvárou v tvár,

nevedel som, prečo mlčíš- 

asi som sa ti len zdal. 

Neviem, čo sa so mnou robí, 

nespím, myslím len na teba, 

láska moja, povedz prečo, 

zostávaš tak nemá. 

V srdci trpký pocit mám...

Tebe, láska moja, 

venujem celý svoj život. 

pre teba trápiť chcem sa, 

dávať zmysel tvojím citom. 

Čakám na tvoj pohľad, 

ktorý ma rozochveje, 

ty si však tak krehká duša- 

dúfam, že ťa neodvejem. 

 Ostal som sám pred prahom smrti,

naša skrytá láska

zostala stáť ako voda v kaluži. 

Urobil som veľa chýb, 

stratil som veľa síl, 

neopúšťaj ma, vráť sa ku mne

z ríše víl. 

Možno to tak bude lepšie...

Povedz mi, láska prečo, 

to tak na svete musí byť. 

Za lásku dvoch mladých duší

si však zaplatila ty. 

Vzdala si sa všetkých vecí

len aby som ja mohol žiť, 

odpusť mi, láska, mal som tomu zabrániť.