Jarná

Vyhodiť kvety

ako inak

vyschnú

v izbe plnej piesku

vždy tak prichádzajú

najprv nažlto

zelenou slamkou ponorené

smädné od strachu

a potom prichádzaš

kde sú tie prvé kvety

posledný piesok

cítim ťa žlto

trocha mokro

bez vázy utopená

dočasne na dne

v sne ktorý práve

spadne

a rozbije si kolená