Pavučina môjho života - 4.kapitola - všetci chlapi sú rovnakí...

Spisovateľ/ka: Ingrid Surmaiová | Vložené dňa: 26. marca 2013
http://citanie.madness.sk/view-43190.php
. Veď ja jeho aj to auto žeriem. Možno si myslíte, že teraz rozprávam ako zlatkopka, ale tak to nie je. Proste stane sa to raz za život, keď stretnete nejakého chlapa, pri ktorom cítite, že on je ten pravý a s ním chcete stráviť zvyšok svojho života. Ale môj pocit bol v tomto prípade klamlivý. Honzík sa po celý čas správal ako skutočný gentleman. Otváral mi dvere, dával mi prednosť pri vchode, prisúval mi stoličku v reštaurácií lichotil mi. To vedia iba takí starší chlapi. Možno si teraz myslíte, že som hlupaňa, ale takíto ľudia majú niečo za sebou, svoje si prežili a oni vedia sa k žene správať ako skutoční chlapi. Je úplne iný ako chalani v mojom veku. A nemyslite si, že mi tak lichotil preto, že ma chcel zobrať do svojho krásneho veľkého domu z bazénom, kde sa chcel so mnou vyspať, nie to skutočne nie. Tá večera prebiehala v najlepšom štýle. Hovoril mi aká som krásna a ako mu je so mnou dobre a že je to jeho najkrajší večer. A ja ako hlupaňa som celý čas čušala. My , naša generácia občas nevie čo povedať, keď stretne človeka ako je Honzík. A bol to svojim spôsobom výnimočný chlap s dušou veľkého romantika. Prečo svojim spôsobom? Lebo sa z neho po čase vykľul hajzel. Aj to ako a prečo sa dozviete. Honzo mi tiež povedal, že sa so svojou ženou rozviedol , nechcel udať dôvod a povedal, že s ňou chvala bohu nemá žiadne deti. To ma trocha zaskočilo. Ale samozrejem Sára, nebude predsa čakať na teba. A povedal mi aj jednu vec, že sa s ňou rozviedol pred 3 rokmi a odvtedy nemal žiaden sex. Ten chlap nemal sex 3 roky! 3 roky! 3 rokyyyy!!!!! Viete si to vôbec predstaviť?! Tiež som počas našej večere mala niekedy pochybnosti o jeho orientácii, ked tak dlho s nikým nespal. Tiež ma aj napadlo, či ho má v poriadku. Viete čo myslím. A mal ho v poriadku. Chvala bohu. Fungoval na baterky. Skôr minutové baterky. Prečo? To sa tiež dozviete. Keď sme raz boli u neho a z Honzika sa vykľul veľký šéfkuchár som prespala u neho. Urobil tú najlepšiu pizzu na svete, dali sme si biele vínko jeho obľúbené Chardonay, zapálili sme sviečky a pustili pomalú peknú hudbu. No proste nádhera. Honzík mi odkrojil najväčší kúsok pizzy dával mi ho a dôrazne ma upozorňoval aby som bola opatrná, pretože je to veľmi horúca a mne sa pomedzi moje nešikovné prsty kúsok pizze vyšmiklo a spadlo na moje najobľúbenejšie šaty. No len si to predstavte. Citila som sa ako hlupańa. Taká hanba.Honzo rýchlosťou blesku vstal a začal ma utierať a všemožne sa mi pomáhať odstrániť škrvny na šatách hoci vedel, že to bolo márne. Tak mi ponúkol svoju košeľu, aby som si ju obliekla že on mi tie šaty hodí do práčky.Tak som sa teda šla prezliecť dala som si jeho košeľu, ktorá mi presne zakrývala môj zadoček a bola mi ako minišaty. Musela som v nej vyzerať veľmi sexy,lebo bez slova v tej chvíli Honzo zabudol, že sme mali jesť a začal ma vášnivo bozkávať. Nemohla som mu odolať a tak sme sa dlho vášnivo bozkávali potom mi rukou vklzol pod jeho košeľu a začal mi hladiť prsia. Potom ma začal hladkať a bol taký nedočkavý a vzrušený, že ani sme nešli do spálne ale ma pomiloval v obývačke na gauči. Rýchlo, bez žiadnej veľkej predohry len pár ťahov a bolo. Vlastne on bol. Náš sex trval dokopy tri minúty. Tri minuty! O svojom orgazme nemôžem hovoriť.Cítila som sa akoby som sa milovala s nejakým dôchodkárom a nie so zrelým mužom, ktorý by vedel ako nato. Bola som z toho veľmi sklamaná. Keď sme obaja nepohodlne ležali na jeho gauči nahý sa mi ospravedlňoval. Že vraj to je preto, lebo nemal dlho nemal žiadnu ženu a že ho to veľmi mrzí, že ma neuspokojil. Nakoniec sme došli jesť pizzu, ktorá už chvalabohu nebola taka horúca a pozerali sme Ducha. No môj bože. Ten chlap vedel ako na mňa a keď sme sa obaja stratili v deji,ja som aj zabudla nato, že som vôbec nejaký sex s týmto mužom mala. Noa čo?! Hovorte si čo chcete. Sex nie je všetko. Ja viem, že keď to klape v posteli tak to klape aj vo vzťahu, ale u nás to bolo naopak. No keď sa to dá tak povedať. On bol spokojný, to len ja nie. A ktorá žena by bola?! To nič bude dobré a bolo. Naše druhé milovanie bolo dlhé, nežné a vášnivé. Vtedy som cítila , že je to presne ten chlap, akého som chcela. V Prahe bolo už pol rok čo som bola a s Honzíkom som chodila 4 mesiace. Bola som taka šťastná a zamilovaná. V práci sa mi darilo a Honzík bol stale čím ďalej tým viac pozornejší. Až raz. Keď som raz volala s Honzom a dohodovali sme sa , kedy sa stretneme počula to moja spolubývajúca Veronika. Povedala mi niečo čomu som nemohla uveriť a pripadalo mi to ako závisť. Povedala, že Honzo je vraj sukničkár a hrozne bil svoju ženy , tak ako počujete a preto sa s ním jeho bývalá žena rozviedla, lebo ho vraj prichytila raz inflagranty. A že neraz jeho žena chodila do do práce s monoklami pod okom. Hneď som na ňu vyskočila, že je to iba úbohá závisť, lebo ona je vraj škaredá, nemá kamarátov a ani frajera a že Honza mi závidí. Ona mi nato povedala, len toľko, že tu je dlhšie a vie o čom hovorí, ale keď si o nej myslím to, tak nemá sa o čom so mnou baviť, ale ked dôjde na jej slová potom sa jej nemam sťažovať.Neprišlo by mi ani na um, že Honzo by mohol byť taký. Hoci nikdy mi nepovedal, prečo sa rozviedol so svojou ženou a načo aj?! Je to jeho vec a do toho sa nestarám. Veronika mala pravdu. Pomaly som si začala všímať ako sa honzo správa k cudzim zamestnankyňam. Bol k nim príliš náklonný, usmieval sa na ne. Občas som si spomenula na Veronikine slová, ale ihned som to vypustila z hlavy. Bola som taka hlúpa , skôr zaslepená láskou k tomuto idiotovi. Keď sme u neho raz večerali som si išla umyť ruky do kúpelne a nášla som tam ženské červené gaťky. Ihneď som s nimi prišla aj k Honzovi a pýtala som sa čo to má znamenať. H: ,,Ale nič, moja občas ku mne pride sestra , prespí tu a tak a necháva si tu spodné prádlo. Vidíš, dobre, že si mi to pripomenula. Musím jej povedať, nech si tu nezabúda spodné prádlo.” Sára:,, A to ti mám akože uveriť? “ Honzo:,, Sára , hovorím ti pravdu. Nezvyšuj na mňa hlas.” Sára:,, A ty zo mńa nerob hlupaňu Honzo, ale povedz mi pravdu. Máš okrem mńa niekoho? “ Honzo:,, Čo to hovoríš moja, ja ľúbim iba teba, už som ti povedal, že sú sestrine.” Sára:,, Možno mám 19 rokov, ale nie som hlupaňa Honzo. Čej kurvy sú tie gate? Ským to spávaš do pekla. “ Honzo:,, S nikým , veď ti to hovorím, čo si to dovoľuješ na mňa zvyšovať hlas. Budeš to ľutovať. Keď mi neveríš vypadni.” Sára:,, Máš pravdu ty kurevník zbohom”. Honzo:,, Sára, Sára, Sáááára! Stoj! Neopovaž sa odísť! Hovorím ti stoooj !!!! “ V tej chvíli ma čo najsilnejšie chytil za ruku a ja som zasyčala. Sára:,, Auu honzo to bolí, pusť ma..” Honzo:,, Kamže to ideš? Sára, láska moja, nerob somariny, vieš žeja len teba milujem..nerob hlúposti.nechoď preč prosím…” Sára:,, Pusť ma..hovorím ti pusť ma! Neostanem pri takomto sviniarovi ako si ty” Chcela som sa mu vymaniť z jeho rúk , keď ma držal silno pri svojom tele,skoro sa mi to podarilo a vtej chvíli ma ma silno ,najsilnejšie ako vedel chytil pod krk a povedal:,, Čo si to o sebe myslíš ty hlupaňa ha? Ćo chceš robiť ha? Si teraz bezmocná, keď ťa takto držím však? Chceš odo mňa odísť však? “ Ja som len po dychu lapala a mala som pocit, že ma každú chvíľu zaškrtí:,, Honzo pusť ma prosím ťa pusť ma.” Honza:,, Ale to sa ti nepodarí. Odo mňa nikto neodchádza sam od seba. To ja opúšťam ženy rozumieš? Rozumieš???”” Sára:,, Honzo, nemôžem dýchať. Ved ma zadusíš pusť ma preboha, pusť ma prosím ťa.” Nakoniec ma pustil , ja som odskočila nabok , celá som sčervenela lapala som po dychu šla som sa napiť vody a sadla som si , aby som náhodou neodpadla, lebo ma nohy nevedeli udržať. On prišiel ku mne kľakol si a stale dookola mi opakol, že tie gate sú jeho sestry.Ja som začala kričať, že mu neverím, že ako mi to mohol spraviť, Nech sa prizná, že ho nenavidím, preto,že sa so mnou tak kruto zahráva.Bola som veľmi hysterická a nepustila som ho k slovu. Honzo:,, Už buď tichoooo!” A z celej jeho chlapskej sily ma udrel do tváre. Mne sa zahmlilo pred očami. Na tvári mi ostal odtlak jeho ruky ako vtedy , keď ma mama tak veľmi udrela do tváre. Ale tento úder bol iný. Bol sto krát silnejší ako ten mamin. Tento bolel oveľa viac. Kurva tak to bolelo. Čo si myslí, že udiera chlapa?! Ale viac, oveľa viac ako jeho facka ma bolelo srdce. Bolelo ma preto, že bolo také hlúpe a naletelo tomuto človeku. V tej chvíli som mala pocit, že oproti mne nestojí ten istý človek,ktorého som spoznala. Že je to úplne iný človek, ktorý jedine čo vie je podvádzať a udierať ženy. Čo je to za chlapa, keď toto dokáže? Nevedela som sa z miesta ani pohnúť, bola som ako začararovaná. Nohy ma neposlúchali. Akoby sa zastavil čas a ja som uviazla v tomto hnusnom okamihu. Mama mi stale vravela, že ak muž udrie ženu, nie je jej ani náhodou hoden a je to obyčajný slaboch a úbožiak. A Honzo je. Práve som to zistila. Po 6 mesiacoch chodenia ma udrie?! Tak potom čo mussel robiť svojej ženy 5 rokov? Dala sa mu tak mlátiť? Znášala to? Čo robila? Po pár minutách ako som sa konečne spamätala a zmohla sa na slovo som len povedala:,,Medzi nami je koniec, Honzo”. On potom za mnou ešte pár krát zakričal,ale ja som bežala preč, ďaleko preč od tohto pekla, kým je ešte čas. Zastavila som sa pri jednej lavičke a dávala som si dokopy práve všetko čo sa stalo. Chcela som,aby to bola len nočná mora a ja sa z nej zobudím a bude dobre. Kde je ten starý Honzík, ten romantik, ten nežný a milý chlap? Chytila som si pravé oko a líce a zase som zasyčala. Rýchlo som hľadala v kabelke zrkadlo, aby som sa pozrela čo spravil ten idiot na mojej tvári. Nevyzeral to dobre. Začínalo to puchnúť, lice mi horelo a bolo zrejmé , že z pravého oka budem mať do zajtra úsečku. Bol apríl práve mi začínala byť zima, pozriem na hodinky, sú to skoro dve hodiny čo sedím bezducho na tejto lavičke a dávam si dokopy presne to čo sa teraz stalo. Spomínala som na Veronikine slová. Do práce chodila jeho žena s monoklom. Ja takto pôjdem zajtra. Nie, nepôjdem zajtra do práce. Zoberiem si voľno. Robím tam 8 mesiacov a ani raz som si nezobrala voľno. Alebo rovno dám výpoveď. Neviem čo zajtra spravím ak ho v práci uvidím. Nezvládnem to fyzicky ani psychicky. A každý uvidí čo mám z tvárou. Čo im poviem?Že ma prešiel VZV vozík ..Ach Sára, si taka hlúpa, taka naivná. Pomaly som sa teda pobrala na ubytovňu. Potichu som vošla do izby, aby som nezobudila Veroniku. Tá tuho spala, chvalabohu. Aspoň neuvidí čo sa mi stalo. No, keď som sa potkla a zasyčala zobudila sa a zapalila svetlo. Keď ma takto uvidela povedala:,, Preboha Sára.Tebe sa čo stalo?” Sára:,, Nechcem o tom hovoriť. Prosím” V:,, Mala som pravdu však? Udrel ťa ten sviniar?” A ja som zo seba nevedela vydať ani slovka a po dlhom čase som sa rozplakala a veronika ma držala v náručí. Plakala som dlho, mlčali sme a môj plač sa nedal zastaviť. Snažila sa ma utešiť a ja som sa takto nikomu dlho nevyplakala a nevyrozprávala v náručí. Mala som zrazu pocit, že to nie je čudáčka, za ktorú som ju považovala. Tak ma počúvala a utešovala, hoci márne, ale snažila sa. Bolo mi ľúto to, čo som o nej povedala a v ten večer som to aj oľutovala a ospravedlnila sa jej. A odvtedy je to moja najlepšia kamarátka, ktorá mi bola svedkom na svadbe s Karolom. Unavená, doráňaná fyzicky aj psychicky, unavená z plaču aj z honza som si ľahla do postele a skôr než by ste stihli napočítať do desať som tuho zaspala. A v tej noci sa mi snívali naozajstné nočné mory. Ako prišla k honzovi nejaká žena v červenej spodnej bielizni, ako ma honzo udrel a ja plačem. Budila som sa stale a Veronika vždy ku mne priskočila, aby ma upokojovala, hladkala ma po vlasoch , kým som zase nezaspala. Isto poznáte ten pocit, keď už ďalej nevládzete a nemáte síl ísť ďalej a neviete ani čo ďalej. Takýto pocit som mala ja najbližšie dni. Ale od Honza som si nedala pokoj. Lebo som bola krava! Totálna krava! Na druhý deň tak ako som predpokladala som sa zobudila s monoklom pod okom a moje oko vyzeralo ako úsečka. Bolo mi zo seba zle pri pohľade do zrkladla. Bolo mi zle z neho, z toho úbožiaka. Má vôbec srdce toto mi spraviť? Čo je on za chlapa? A čo som ja za ženu, keď sa dam takto mlátiť?! Ja nemám právo byť šťastná? Teraz sa budem stale báť, aby som nestretla zase chlapa, ktorý ma po čase bude podvádzať a mlátiť?! Ten deň som oddychovala, ležala vposteli, veronika prišla s práce a pozerali sme spolu komédie, spravili pukance a bolo nám dobre. Ako veľmi sa môžete zmýliť v človeku? Aký je prvý dojem klamlivý.Bolo ma oko aj srdce. Nevedela som čo ďalej. To oko som mala v zlom stave ešte ešte nasledujúce 4 dni. Piaty deň mi to ustupovalo a môj monokel pomaly bledol. A moje oko začínalo vyzerať konečne ako oko.Celý týždeň som oddychovala sem tam upratala a ležala. V hlave mi vírilo veľa myšlienok a chcela som sa ich nejako zbaviť. No nešlo to. Tak šla do supermarketu, že niečo nakúpim a spravím pre seba aj pre Veroniku lievance. Ako stále tam bolo veľa ľudí. Bolo som práve pri mlieku keď som stretla Honzu. Ihneď som od neho šla preč, no zachytil ma za ruku. Sára:,, Pusť ma Honzo“. Honzo:,, Nepustím moja, chcem sa s tebou porozprávať.“ Sára:,, Porozprávať? Nechceš mi náhodou ešte jednu pritankovať.“ Honzo:,, Sára vieš,že nie. Strašne ma to mrzí.“ Sára:,, Akoby som mala vedieť, že nie, keď si to raz spravil.Si úbožiak Honzo, je mi z teba zle. Honzo:,, Viem moja, ja nechcel som, proste neviem čo ma to chytilo spravil som najväčšiu chybu svojho života.“ Sára:,, Áno spravil si a teraz mi uhni.“ Honzo:,, Sára musíš ma vypočuť, musím sa s tebou porozprávať.“ Sára:,, Ja nemusím nič, nemáme sa o čom rozprávať, Honzo skončili sme.“ Honzo:,, Sára, nebuď taká tvrdohlavá.“ Sára:,, Honzo nebudem si to s tebou riešiť tuto v obchode, lebo som na teba taká naštvaná, že ti nespravím monokel taký aký si mi spravil ty ale ťa rovno zabijem.“ Tak nakoniec ma pustil ja som rýchlo šla zaplatiť svoj nákup a vyšla som vonku. No zastihol ma dážď nevedela som či ísť alebo ostať stať, zase ma zastihol Honzo a ponúkol sa , že ma odvezie na ubytovňu. Nechcela som v žiadnom prípade, ale nakoniec som to dovolila a dovolila som aj to aby prišiel na moju izbu a porozprávam sa s ním. Všetko mu vytmavím a bude pokoj. Nechcem s ním mať už nič. Keď sme prišli na moju izbu,povykladala som si nákup a povedala:,, Tak vrav, čo máš na srdci úbožiak.“ Honzo:,, Sára , prosím ťa, snaž sa byť ku mne milá., čo nevidíš ako ma to mrzí.“ Sára:,, Nie nevidím. A ty nevidíš čo si mi spravil? Len sa pozri na moje oko,pozri sa ty idiot. Toto sa robí ženám? Toto sa robí svojej láske? Ja ťa vôbec nespoznávam Honzo. Doteraz tomu nemôžem uveriť. Kde sa stratil ten starý honzo, ten pozorný, milý muž. Ten romantik, ktorý by mi zniesol aj modré z neba. Hm kde je ? „ Honzo:,, Sára, viem spravil som chybu, ale stalo sa . Prepáč mi to.“ Sára:,, Nie , nič ti neprepáčim, také veci neodpúšťam. Tak toto si robil aj svojej bývalej žene? A ona ti to prepáčila? Nikdy si mi Honzo nepovedal , že prečo ste sa rozviedli. A už ani nemusíš,prišla som nato aj sama. Biješ ženy ako kone. Je mi z teba zle.“ Honzo:,, Sára neprišiel som tu aby som sa s tebou hádal, prišiel som sa s tebou v pokoji porozprávať.“ Sára:,, Ako mám byť pokojná, keď cítim nesmierny hnev a odpor voči chlapovi,ktorý dokáže takto udrieť ženu.“ Ako mám byť pokojná hm? Ty si uvedomuješ, čo si mi to spravil. Bolí ťa vôbec srdce?“ Honzo:,, Áno bolí ma a neviem čo ti mám nato povedať, som idiot, úbožiak,nezaslúžim si ťa.“ Sára:,, Áno tak v tom máš pravdu a teraz vypadni. A v práci sa mi snaž vyhýbať.“ Honzo:,, Sára, už vážne nie je žiadna šanca?“ Sára:,, Nie je. Už radšej choď. Spravíš, lepšie ak odídeš. A už sa nesnaž o žiadnu komunikáciu so mnou, lebo , chlap , ktorý udrie ženu si nezaslúži ani jej pozornosť, nie to druhú šancu.“ On vstal, myslela som, že pôjde preč, no namiesto toho ma pobozkal. Ihneď som sa odtiahla a udrela som ho do tváre.Silnejšie ako mama mńa, oveľa silnejšie ako on mňa. Z celej sily, zo zúfalstva, zo všetkého odporu, ktorý som cítila k Honzovi. On vypleštil na mńa oči a povedal:,, Sára, čo si to spravila .“ Sára:,, Vidíš. Tak aké to je, keď ťa niekto udre ha? Ako sa teraz cítiš? Vidíš to isté som prežívala ja. A ja som ťa mala dôvod udrieť , no ty nie a teraz vypadni, lebo zavolám našu vrátničku alebo políciu a ťa odtiaľ vyhodia. Počuješ ma . Vypadni. Zmizni mi z očí.“ Po chvíli sa zobral a šiel preč. Len som počula šmyk jeho auta. Dosť nasratý bol. Nech vidí aké to je. V tej chvíli vošla do izby aj Veronika:,, Videla som honzove auto, čo tu robil ten chudák?“ Sára:,, Prišiel sa so mnou porozprávať.“ Veronika:,, A ty si to akože dovolila. Šibe ti Sára? Ty si nevážiš samu seba či čo dievča?“ Sára:,, Veronika , potrebovala som mu všetko povedať, potrebovala som na neho ponadávať a potrebovala som mu jednu prijebať tak ako on mne, ba viac.“ Veronika:,, Nechápem o čom hovoríš moja.“ Sára:,, Keď sa ma snažil pobozkať udrela som ho do tváre. Tak ako on mňa, nie ešte viac, lebo som bola zúrivá ako lev a nemohla som ho už zniesť. Musela som, aby sa mi uľavilo.“ Veronika:,, Dobre si spravila moja.“ Ja som si len sadla na posteľ a rozmýšľala či ja budem len stále za chyby chlapov udierať. Prečo stále musí prísť nejaký chlap, ktorý mi ublíži a ja mu budem musieť takto dokázať, že nie som taká bezbranná, ako si myslia. Či sa s Honzom budem stále takto udierať a ubližovať si navzájom. Nie s Honzom už nikdy nič. Bolo by to len obojstranné utrpenie. Nikdy, nikdy, nikdy!!!! Miestami som mu chcela aj odpustiť, keď hral také na mňa divadlo a pobozkal , ale nie, to nemôžem dovoliť chlapovi, ktorý na mňa zdvihol ruku. To v žiadnom prípade. Keď som sa konečne spamätala šli sme s Veronikou spraviť lievance. Totiž vedela som všetko variť. Veronika si moje lievance nevedela vynachváliť a prejedla sa ich tak, že je bolo až zle. Smiala som sa, pripadala mi ako malé dieťa, ktoré sa raduje nejakej sladkosti. A Veronika mi pripadala aj ako zrelá, rozumná, inteligetná a milá žena, ktorá druhým ľuďom nezávidí, že chodia s majstrom,ale ľutuje ich,lebo vie, akí sú. Lebo vedela aký je Honzo. Varovala ma.A ja som ju nepočúvala. Kurva, prečo som ju nepočúvala. Hanbím sa teraz zato aj zato, že som ńou tak opovrhovala.Spomenula som si na Daniela ako som mu na strednej škole pred všetkými jednu pritankovala .Musel to byť silný úder, keď mu tvárou stekal potôčik krvi. A tiež na druhý deń vyzeral tak ako ja teraz. Z oka mal úsečku. Ale on si to zaslúžil. Ja od Honza nie. Čím som sa previnila Bože? Či si len zaslúžim, aby na mńa niekto zodvihol ruku. Hovorí sa, že ten, ktorý údrie, nie je stále vinný,ale zúfalý a úder je jediné východisko. Preto ma Honzo udrel, lebo bol zúfalý a nevedel mi povedať pravdu, že to neboli sestrine gaťky, ale nejakej jeho štetky tak ma udrel?! Chcel ma umlčať takto? A ja prečo som ho udrela? Ja som bola už naozaj zúfalá a pre mńa nebolo iného východiska. Aj ty si úbožiačka Sára. Keď si na dne, zdvihneš ruku. Aj na Daniela aj na Honza. Ale kurva ja som mala dôvod od Daniela si nenechám nadávať do cundier a od Honza sa nenechám mlátiť a bozkávať. Veľa si dovoľoval. Ćo ho to vôbec napadlo ma pobozkať. Či nevidel aký odpor k nemu cítim teraz. Och jeho bozky. Jeho krásne, nežné vrúcne bozky. Sára, šibe ti? Čo to tu táraš. Ten chlap ti pritankoval a ty hovoríš o jeho bozkoch. Ty nie si v poriadku. Aj som ho ľúbila aj nenávidela. Bože čo mám robiť?! Vedela som totiž len jedno. Honzo si nezaslúži druhú šancu. Ja viem, že sa hovorí, že každý si zaslúži druhú šancu, ale toto mu neodpustím. Takéto veci sa neodpúšťajú. Dáte mi za pravdu. A ja som si myslela o tomto hlupákovi, že je to ten pravý. Aký prvý dojem klame. Ako nás ľudia vedia prekvapiť. Aj o svojich rodičov som si myslela, že sa veľmi ľúbia a mýlila som sa. V poslednom čase bol spolu iba pre mńa a Mareka. Ach čo robí teraz môj ocko. Asi mu zavolám. Odkedy som tu v Prahe som mu volala iba dva krát. Určite zase plače, že o mne nič nevie, že nevie čo robí jeho princezná. Áno tak ma volá môj ocko. Princezná. No nie je to zlaté. Hovorte si čo chcete môj otec je ten najlepší otec na svete. A čo , že on podal návrh na rozvod. Pravdu povediac mama si o to koledovala. Ľúbim ho. Aj mamu. Aj mame som už nevolala dosť dlho. A čo jej vlastne poviem,keď jej zavolám. Bude sa ma pýtať, ako sa mi darí v práci ako s Honzom a ja čo budem klamať. Áno mami, je všetko v poriadku, Honzo je stále taký pozorný ako vždy, váži si ma , ľúbi.. alebo jej poviem pravdu, v práci všetko ok, ale honzo mi pritankoval ako nejakej krave a ja som mu to pred nedávnom vrátila. Budeme sa tak mlátiť a bude to pre nás také samozrejme ako obedovanie. A kebyže to poviem ockovi, tak nedaj bože tu príde a narobí z Honza faširky. Nie nemôžu sa to v žiadnom prípade dozvedieť. Ale chcela som počuť mamu. Viem s veronikou som sa dobre porozprávala, ale mama je predsa mama. Tá najlepšie vie, čo jej dieťa potrebuje a vie najlepšie slovami, či skutkami utešiť boľavú dušičku svojho dieťaťa. Také sú mamy. Ako veľmi ľúbia svoje deti. Kde sa v nich nachádza toľko pochopenia a materinskej lásky. Obdivujem ich. Aj ja by som chcela mať niekedy deti. Chcela som ich mať s Honzom. Mali by modré oči po ňom a boli by takí chúdaci a bili svoje frajerky tak ako ich otec ich mamu. To ani za svet. Jednoznačne som musela počuť mamin hlas. Nemala som vnútorný pokoj a viem, že len mama by mi ho poskytla.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8