Ak má vampirizmus pôvod od Avarov... má zmŕtvychvstanie niečo spoločné s fenoménom zombie?

Spočítala som všetky diery, ťahy štetcom, zívnutia. Dokonca aj to plačúce dieťa je zaujímavejšie ako kázeň. Keby to nebolo spoločensky netaktné, tiež by som sa rozplakala - od zúfalstva.
Nadýchala som sa darov pre vyvoleného. Myrha je naozaj silná a mne prišlo zle. Vyšla som von a takmer som narazila do ortodoxnej kresťanskej rodiny, ktorá vždy chodí na omšu posledná, ale sedí v prvých radoch.
Ako som tam tak mrzla, spomínala som na obdobie, keď som sem rada chodila. Zaspievala som si, cítila sa dôležito - lebo ak tu chodíte do kostola, každý to vie a idete príkladom.
Prvé necudné myšlienky mi, paradoxne, napadli práve v kostole. Mala som 12 a hovorili o cudzoložstve. Ja som si to predstavila. Samozrejme, nie podrobne. Také skúsenosti som nemala. Maximálne som Kena a Barbie pritlačila nahých k sebe a bolo to...
Pozerám okolo mňa, pri ,,miluj blížneho svojho", podávam si ruku s matkou jednej slečny,ktorá spávala s mojím otcom, dala ho na drogy a obrala nás o peniaze. Má zo mňa rešpekt, lebo ja jediná som na ňu nenahučala a snažila sa byť milá.
Myslím, že polovica ľudí,čo tu sedí a opakuje tie nezmyselné pesničky a slová (ktoré ani nie sú chytľavé, skôr uspávajú. A tie texty. Hrôza) tu nemá čo robiť. Viem,že hľadajú odpustenie. Bohužiaľ, sú to pokrytci.
Klasicky, po omši sa dozvedám, kto s kým spáva (rozumej chodí na prechádzky), aký musí byť bohatý (lebo má drahé auto, ktoré mu kúpili rodičia), ako sa vnuk/vnučka dobre učí (klamstvo najväčšiho kalibru, je to len babkovské bingo - kto má úspešnejšieho potomka - vyhráva).
Zajtra sa o sebe dozviem, že som frigidná(lebo nemám frajera/snúbenca/manžela), luteránska zradkyňa(lebo nechodím do kostola), a že to nikdy nikam nedotiahnem.
A ja sa len usmejem, pretože ich mená si dávno nepamätám.