Plač
Spisovateľ/ka: Lynette | Vložené dňa: 10. marca 2007
http://citanie.madness.sk/view-4334.php
http://citanie.madness.sk/view-4334.php
Vodopád,tak možem nazvať svohj uprimny plač. Plač,čo vznika z uprimnej lasky, krivdy a odlučenia dvoch zalubenych tiel. A nechapavosti dospelych,ktory povedia len: Osud to tak chcel. Chcel,aby sme plakali,ale znovu ako dvaja padlí anieli na nohy vstali a zvolali: Nas nič nezničí,pre nas sa život ešte nekončí. Sme ako ruže,čo nezničí žiadny mráz. Sme ako ich sila,ktorá prebýva v nás. Vodopád, tak možme nazvať svoj úprimny plač. Plač,čo neutlmi ani treskot, vrtanie či hlasné vravy. V duši máme potom čierno a smutno ako perie vrany. Keď náš plač utíchne, vnútri ešte stále padá vodopád. Ale ako každý vieme,že to nie je a nebude náš posledný pád. Ze sa len tak lahko nedáme,že na nohy ako nebojacní rytieri vstaneme a do boja sa s trápením a a osudom vydáme. |