Fragmenty smútkov / Omámená radostnou medicínkou / Nostalgická nostalgia

  Keď som si takmer vykašľala všetky pozostalé fragmenty mojej osobitej osobnosti, spomenula som si na Teba. Spomenula som si, ako nám vlastne bolo hrozne. (Záchvat kašľa je v tomto prípade mimoriadne plodný a nekorektný filozof.)

    Dusila som sa hnusne a štekavo a mala som obrovskú chuť zvracať. Takže som len prudko dýchala nosom. A bolo mi všetko jedno.

   Je ľahké prinútiť sa necítiť - teda, je ľahké, nechať si dopomôcť k tomuto stavu. Nikto z Vás, necítiacich tvorov a tvorčekov, však nemyslí na druhú stránku veci.

   Keď Vám vezmú zmysel a schopnosť pociťovania, prinútia Vás rozmýšľať. Permanentne, teda bez prestávok a páuz na obed, či chvíľky dovolenky a voľného večera na rande. A rozmýšľanie bez cítenia je fakt zábava - žiadna myšlienka Vás nezraňuje. Horšie je, že na tie zraňujúce a raniace veci myslíte, preotže si ich len neustále pripomínate.

   Ale, medzi nami, je to skvelá zábava... ( Len stále neviem, ČI MÁM CHUŤ ZABÁVAŤ SA.) Takže, len smelo do necítenia, je to priam omamujúce!