komercne nastrahy
Spisovateľ/ka: Reactor | Vložené dňa: 11. marca 2007
http://citanie.madness.sk/view-4345.php
http://citanie.madness.sk/view-4345.php
Sunie sa jadro k veci v rozliatej horúcej peci. Vidia to naozaj všetci ukrytí v plátenom vreci. Taví sa železo, sála, dušička je zrazu malá, ktorá sa bojí dotyku kovu, chladného, či vriaceho kovu, takto odvahu nepustí k slovu, vidí aj cez den lietať sovu. Bojí sa každí novôt, kadí si tak stále do bôt. Pripája sa ku kŕdľu, stádu, latentne podporujúc vládu. Nie hradnú ústavnú vládu, ale vládu komerčného rádu. Spaľujú mi dušu keci, ukryté v plátenom vreci. Vidia to naozaj všetci, v rozliatej horúcej peci, Ako sa sunie jadro k veci. Aké keci mi dušu dráždia? Aké veci mi môj sluch vraždia? Sú to znudené monológy na vlnách, prúdiace do skriniek na člnách. Chcem ich cestou potopiť, za ich veslá uchopiť, viem ich síce aj pochopiť, no nedokážem ich akceptovať, a nemienim sa navždy pretvarovať. Skáčem už aj z rýmom hocikde, moja múza sa plazí po dne, si to myslia určite všetci, ja len narážam na jadro veci, blížiace sa jadro k veci, že z médii idú prevažne blbé keci, a nenormálne tlačenky pchajú nám, hudbu kvalitnú skrývajú tam. Oni ju vlastne nepoznajú, preto stále len blbosti hrajú. Dookola, dokoola,dokola, nepustia tam vecičky spoza roha. Dobré nikdy neuspeje, keďže falošný vietor veje, ktorý nevkus do uší seje, A smolu na bubienky leje. Takto bude raz vždy, navždy, dobré vie počúvať každí, kto je aspoň trochu ako oje, točiace víry, stroje. Ja som ako strojo ojak, Ktorý máva vlajkou jak vojak. Vojak prázdnej armády, čo nepatrí do vlády. Armád nás je ale v štyroch, no v paralelných vesmíroch. Navzájom o sebe nevieme, pohľadávky si neurgujeme. Rádia si vysielajú a telky sa pozerajú hluchými a slepými………. |