Skok do bolesti...

Skončí to vôbec niekedy?
ten tvoj posmech, a klebety?
Tiež som predsa len citlivý človek,
no pre svoju záchranu spravím čokoľvek...

Začal si vojnu? Tak tu ju máš,
neprestanem, kým z posledných síl nezastenáš!
Chcem ťa vidieť plaziť sa na zemi,
a prosiť o odpustenie, ty somár skazený!

Výhra je moja, aby si vedel,
môžno si si len na kábly sedel,
keď ťa napadlo postaviť sa mne!
kludne si kopni, so mnou to ani nepohne!

Prečo?! Pretože som ťa nechcela?
Pretože som ti všetko na rovinu povedala?
Pretože som ti zo všetkým pomáhala?
Pretože som ťa v štychu nenechala?

Čas však plynie stále ďalej a rýchlejšie,
no ja sa ešte stále necítim najlepšie,
preto z pred pultu kričím NALEJ!
Nech odo mňa pobežia tie hlúpe city ďalej

Chcem kričať, chcem ti ublížiť,
svoje pocity nedokážem utíšiť!
Chcem ti povedať ešte jednu vec,
si len občajný, nechutný zúfalec!