X Men

Ahoj, volám sa Katy Pavellová, mám o 4 mesiace budem mať sedemnásť. Som 170cm vysoké, štíhle dievča s dlhými, hnedými, rovnými vlasmi. Som druháčka na strednej škole v Londýne. Žijem s mojimi rodičmi a s 8 ročným bratom Brianom. Bývame vo veľkom rodinnom dome so záhradou. Keď som mala 10 rokov zistila som, že mám vínimočnú schopnosť zjaviť sa kdekoľvek, ale ako roky pribúdali, tak mi každým rokov pribudla jedna nová schopnosť, teraz ich mám do kopy 6. Dokážem sa zjavyť kde sa mi zachce (ale musím to miesto aspoň raz viedieť), hýbať predmetmi, čítať myšlienky, počuť rozhovory ľudí s veľkej vzdialenosti, viem rýchlo behať a moja posledná vlastnosť, ktorú som objavila na moje 16 narodeniny bola tá, že dokážem byť neviditeľná. Dúfam,že už tie schopnosti sa nebudú ďalej vyvýjať, mám ich už dosť. A najlešpie na tom je, že to už 6 rokov tajím pred mojou rodinou a priateľmi.

*****************************************************************************************************

Ráno som sa zobudila o 7:10, tak som sa rýchlo obliekla, umyla sa a šla sa dole do kuchyne najesť.

"Ahoj ma.....", zasekla som sa uprostred slova. Na rohožke pri dverách stála neuveriteľne chudá žena. Tvár mala akoby pokrčenú a na viečkach mala niekoľko vrstviev bledomodrých tieňov, nanesených, pravdepodobne, maliarskou špachtľov.

"Och, ahoj, srdiečko.", pozdravilo ma to zjavenie, ktoré v tej chvíli nastrkávalo pršiplášť do veľkej nákupnej tašky.

"Ty budeš určite Katy, však, zlatíčko? Teší ma, veľmi ma teší. Moja šefka mi povedala, že budeš doma. No, pekne mi povedz, kde máte nejaké handry ?". Naprázdno som prehltla."Prosím ?".

"Och, prepáč mi to, ani som sa ti nepredstavila a ty na mňa hľadíš akoby som bola nejaké strašidlo."

Nemá ďaleko od pravdy, pomyslela som si.

"Ja som Connie. A kedže moja šéfka nepríde najbližších 6 dní domov, tak ma povolala, aby som sa na vás prišla sem-tam pozrieť. Poď, zlatíčko, nože ukáž mi, kde máte tie prachovky."

"Takže vy ste nám prišli poupratovať ?", konečne mi svitlo.

Connie sa hrdo vypla. "Ja tomu hovorím, starať sa o domácnosť, holúbok. Od tretej do šiestej, každý pondelok a piatok.Dnes samozrejme idem skoro, ale to len pre to,že o tretej mám schôdzku."

No pekne, pomyslela som si. "Ozaj ja už musím ísť do školy, tak zatiaľ dovidenia."

"A ešte niečo.", povedala Connie. "Dnes choď radšej zo školy taxíkom, pretože autobusy dnes poobede nechodia".

"Vporiadku.", usmiala som sa.

"Za málo.", Connie sa usmiala tiež. Zavrela som dvere a vyrazila som na zastávku, kde už na mňa čakakli kamaráti. 

Keď ma Kristy zbadala, utekala smerom ku mne a s nadšením mi oznámila. "Tom Cartner ma pozval na rande!"

" Tak vidíš, hovorila som ti, že po tebe ide. A kedy idete na rande ?", opýtala som sa.

"O týždeň v sobotu!",povedala.

"Tak to je super." Hneď ako som dopovedala prišiel autobus. V autobuse mi Kristy rozprávala celú cestu o Tomovi a o tom aký je on božský.

Keď sme vošli do školy, šla som si zobrať veci na prvú hodinu. Keď som si so skrinky vyberala veci, zrazu som začula ako sa Tom rozpráva s Joshom o Kristy. "Tak čo naša stávka?", opýtal sa Josh. Aká stávka, pomyslela som si. "Pozval som ju na rande, hneď ako pôjde na WC nalejem jej tie drogy do pohára s vodou a potom ju zoberiem do izby a vyspím sa s ňou.", Josh sa na neho pozrel skúmavým pohľadom. Tom si to všimol a preto dodal. " A neboj sa natočím ti to." Josh kývol hlavou a odišiel. Tak to teda nie, toto ja nedovolím, pomysela som si. 

Konečne skončila posledná hodina. Celý čas som rozmýšľala či to mám Kristy povedať alebo nie, ale ak by som jej to povedala, potom by chcela vedieť ako som to mohla počuť. Do kelu čo teraz. Musím mu v tom nejako zabrániť.

"Katy, nechceš ísť s nami, odvezieme ťa." spýtala sa ma Niky. "Oh, nie vďaka, ešte skočím do reštaurácia.", povedala som. "Dobre, maj sa." "Ahoj".

Keď som prišla do reštaurácie, sadla som si za najbližší stôl, vybrala notebook a začala si písať esej do školy. Ako som si tak písala, odrazu ku mne prišiel muž. Mal tmavohnedé kátke vlasy a tmavohnedé oči. "Ahoj smiem si prisadnúť ? Totiž všade je už obsadené". Zdvyhla som zrak od mojej práce a pozrela sa na muža stojaceho predomnou. "Samozrejme".

"Ďakujem. Ozaj ja som Logan.", usmial sa a podával mi ruku. Ja som mu ju podala tiež. "Katy, teší ma." "Aj mňa." povedal a milo sa usmial. Ja som sa potom už ďalej venovala mojej práci. A po očku sledovala ako sa na mňa celý čas usmieva. Chcela som mu prečítať myšlienky ale nedalo sa, na nič v tú chviľu nemyslel. A tak som to nechala tak. Občas som si mala taký pocit, akoby niečo tušil. Ale potom som si povedal, že nemá to ako tušiť veď sme sa sotva pred pol hodinou. Keď som sa na neho pozrela tak sa ešte stále na mňa tak milo usmieval. "Deje sa niečo ?", opýtala som sa.

"Nie, nič.", povedal a stále sa milo usmieval. V tú chvíľu som sa zasmiala a on sa zasmial tiež. Potom sa ma opýtal kde chodím do školy a tak. Ani som sa nenazdala a už bolo po ôsmej. Pomaly som si zbalila veci a postavila sa. On sa postavil tiež a povedal. "Už odchádzaš?". "Áno, už musím ísť, doma ma čaká brat.". "Bývaš niekde tu ?". "Nie, až na konci mesta.". "Odveziem ťa? Dnes totiž autobusy nechodia.", pozrel na mňa. "Och, nemusíš si robiť starosti, zavolám si taxík." "Aké starosti.", usmial sa, jemne ma chytil za zápesie a už ma viedol k svojmu autu. Keď sme k nemu prišli otvoril mi dvere a ja som nasadla. Sadol si vedľa mňa a išli sme. Celú cestu sme sa rozprávali až sme došli k môjmu domu. "Ďakujem ti za odvoz." , poďakovala som sa a usmiala sa. "Za málo aj nabudúce.", žmurkol na mňa. "Ozaj zajtra večer máš čas?" "Áno, prečo? " . "Výborne, prídem pre teba o ôsmej, platí ?". "Platí, ale kam chceš ísť?", spýtala som sa. "Uvidíš.Tak zajtra." ,usmial sa. "Ahoj." úsmiala som sa tiež. Keď som došla domov osprchovala som sa a šla si ľahnúť.