Niet kam ísť

Zmenila som sa na vánok

lietam vo výšinách

vždy keď prestane viať

padnem do bahna

Stále ma je vidno

čierne bremená za mnou

do mňa stále narážajú

to ma robí falošným vetrom

Ponáram sa do tmy svojich očí

do ticha svojich uší

do lesknúcej krajiny

z ktorej niet kam ísť

Vždy keď utečiem

narazím na strážcu

ktorý mi postaví vezenie z trnia

na smamú seba

Skončí moj život

ktorý prežívam v nádejach

čarovné prútiky

stratili svoje posledné kúzlo

Som serijovej výroby

som označená číslom

mrtveho jazyka

poznačená nekonečnom