Predstava
Spisovateľ/ka: Michaela 16 | Vložené dňa: 23. marca 2004
http://citanie.madness.sk/view-44.php
http://citanie.madness.sk/view-44.php
|
Okamih pravdy predsa sa tak bojíš neveríš slovám dotyky odmietaš ale prečo však vraví to čo ty už dávno tušíš. Každé slovo precítiš ako rez ostrím noža a pomaly krv kvapká končí sa tajomná schôdzka. Zbohom aj keď to bolí netušíš čo sa skrýva v jeho duši. Stokrát vyplakané vždy tie isté no vždy pre iného modré. Zvláštny koniec snáď začiatok niečoho tak zbohom nestoj tu, nerumázgaj, nestál za to a pritom bol tým pravým v tvojich imaginárnych predstavách slepca o očiach ktoré vidia na dno duše s farbami dúhy realita nepočká dokáže človeka rozladiť a zmiasť nahoď ten hlúpy úsmev však si len človek... |
