Slovo krát záblesk na druhú
http://citanie.madness.sk/view-44240.php
I.
Neprepíšem existenciu.
Je predo mnou rozložená na stole
ako noviny, v ktorých listujem
viac zo zvyku, než zo zvedavosti.
Bol to aprílový žart:
deň po dni prežívať ilúzie.
Svet,
z ktorého si robíme nepretržité zranenie,
nás núti sklápať oči na topánky
vyrobené z detskej kože.
Cítime sa ako zlacnený tovar:
koniec série 1986. Zakázali nám piť mlieko,
no pre embryá už bolo neskoro.
Ako osvietená nedeľa
ostávajú ozveny vo vajíčkovode.
Pocity z detstva sú
naštrbené hanbou z oblečenia a zle vyslovených fráz.
Strach nebyť akceptovaný v životnom prostredí
zapúšťa prvé sociálne korienky. Dlhé vlasy
Dunaja zakalene plynú
a ty môžeš z mosta SNP spokojne pľuvať na veľryby.
II.
Život je na počkanie,
no existencia nepočká. S pocitom
byť niekým,
kto bol vytvorený náhodou v nedorozumení,
radšej neurobím nič,
akoby som mal urobiť niečo nedokonalé.
V hibernácii sa odkladám na horšie časy.
V skutočnosti,
medzi dobou zlatou a dobou kamennou,
nie je na výber. V hrudi ťahám vozík s hlušinou.
Bývam v podnájme na prvom poschodí
a nič mi nechýba.
Nekonečná negácia v pohodenej rukavici.
III.
V októbri, keď opadne lístie,
zapaľujeme sviečky,
aby sme vyvolali ilúziu neba na cintoríne.
Nad nami praská východný vietor:
To, mŕtvy svet si púšťa šarkana.
V evolúcii: O čo rýchlejšie lietame,
o to rýchlejšie sa nám skracujú krídla.
A tí,
ktorí sa hľadajú v ich tieni,
vedia,
že najhorším nešťastím
je žiť len sám pre seba a pre tých ,čo už odleteli.
Nová generácia 2011. Opäť vieme,
že keď nemáme niečo pod kontrolou,
ešte vždy si môžeme vymyslieť príbeh,
v ktorom to budeme mať...
Usadený v kresle ako chameleón
s rizikom, že sa stratím v dekorácii
nostalgicky prezerám pohľadnice,
kde stromy sú stále zelene,
obloha priezračne modrá...
V tej nádhere som jediný,
čo vie dešifrovať zažltnuté písmo,
zdrobneniny, banálne vety.
Zhlboka sa nadýchnem.(.).
A hoci si to nechcem priznať,
súkromné cesty nikam nevedú, sú len diaľnice,
kde sa strácajú v exodu naše kalkulácie a plány.