Pohreb - 1. časť

Spisovateľ/ka: AbrahamL | Vložené dňa: 20. júna 2013
http://citanie.madness.sk/view-44253.php

 Pohreb
Raz dávno som poznal dvoch ľudí. Dalo by sa povedať, že mi boli skoro ako priatelia, no doteraz neviem, či mi opätovali priateľstvo, alebo som bol pre nich len známy z ulice. Tú sme totiž, čo do bydliska, mali spoločnú. Volala sa "Gracieho 5" a cesta, ktorá ju tvorila, dosahovala dĺžku až troch kilometrov. Od mesta, smerom ku mne (bol som najďalej) sme bývali takto: T., Lawrence a ako posledný ja. Nebolo to ale nič hrozné, za tie roky som si vcelku zvykol na to, že musím šľapať najviac a k tomu ešte istý kus aj sám. Vždy sa mi ten úsek zdal najdlhší a klamal by som, keby som tvrdil, že som si nesťažoval, ale tak, ako to chodí u mladých chalanov, nikto nebral moje sťažnosti vážne. Vlastne som im to ani nezazlieval, pretože nikto z nás nemohol za to, kde býva. T., ako úzky, vychudnutý, ale nie vychrtlý vysoký mladík nikdy nemal problém u dievčat. Dvorenie mu šlo, na úsmev leteli. V hlave toho mal vcelku dosť. Spomínam, že som sa s ním avšak v dôležitých otázkach rozchádzal. Hoci sme si boli blízki, nikdy sme sa nedostali k sebe natoľko, aby sme si vedeli dôverovať. Trávil som s ním veľkú časť detstva, ale jednoducho raz prišiel moment, kedy sme aj bez slov vedeli, že je čas ísť svojou cestou. Akokoľvek hrboľatá tá cesta bola, nebál som sa jej, ba priam som ju vyzýval a občas sa vysmieval. To už je ale odbočenie. Na druhej strane, bolo na ňom dačo hnusné, slizské a odpudivé. Sám som bol svedkom pár situácií, kedy sa ho ľudia priam zhnusili. I keď nie vždy to bolo viditeľné. Ako dievča jemne pokrčilo čelo, nepatrne dvihlo obočie a v očiach sa objavil spomínaný hnus. Celé to malo vyzerať ako dokonale maskovaný akt, ja som ho však pár krát prekukol, ak som mal dobrý deň. Chlapcom bol asi dobrý kamarát. O jeho dôvernosti viem naozaj žalostne málo (vysvetlil som, prečo), no viem si predstaviť, ako mu ľudia spomínajú svoje ťažkosti a sťažujú sa na svoj život. Bol ten typ, ktorý nemal problém vypočuť, spracovať a poprípade aj dačo zmysluplné odvetiť. Či už sa to ale stalo radou, alebo to ostalo len vo vyslovene snivých hladinách, je mi neznáme. Najsilnejší zážitok s ním viedol cez oplzlosti mladíckej nezrelosti a cez reči, ktoré sme vedeli, že navzájom pochopíme. Bolo to dačo, čo by nikto iný zrejme ani počuť nemal, nič by mu to zrejme nedalo. S odstupom času usudzujem, že sme možno v týchto spoločných chvíľach hľadali uspokojenie a krotili sme tak svoje hormóny na vzostupe. Veľa to pre mňa znamenalo.
Lawrence bol tich
ý chalan, žiadny showinista, dalo by sa povedať, že z nás troch asi najmenej sociálne aktívny. Kontakty nevyhľadával a ak aj niekoho našiel, nedal si veľa námahy, aby to rozvíjal. Skrz to som mával sentimentálne chvíle, kedy mi ho bolo ľúto a rozmýšľal som, čo s ním bude v dospelosti a či sa nestratí. Zrejme by ma tento sentiment nestretol, keby nebol dobrý človek, čo by si zaslúžil opateru a nehu viac, ako ktokoľvek iný. Výškovo z nás bol asi najnižší, avšak  veľké rozdiely v centimetroch neboli. Ako trojica sme s ním pôsobili vyrovnane a usporiadane, hoci u nás nevládli žiadne pravidlá. Netradičná bola veľkosť jeho hlavy. V detstve sa mu zato často vysmievali, no on to niesol v pohode. Zrejme to bolo spôsobené tým, že sa občas javil ako vcelku spomalený. To je aspekt, ktorý uňho pretrval aj do puberty a tiahol sa s ním po celý čas, čo sme sa stretávali. Niekedy ma to vedelo neskutočne naštvať, inokedy zas mi ho bolo ľúto, avšak vždy som dúfal, že sa to časom stratí. Zbytočne.

14. novembra 2002 bol de
ň, kedy mrzlo, slnko zakrývali oblaky, nič sa nepohlo v dôsledku úplného bezvetria, v prezidentskej kancelárii bol ešte stále Howard a zvyšovali sa daňové odvody.
Z okna svojej izby som zhliadol zvl
áštne divadlo. Pes, ktorý pravidelne utekal od svojich majiteľov, mal vo zvyku byť agresívny k čomukoľvek, čo sa pohlo. Teraz ale len mlčky prechádzal okolo brány cudzieho domu, pričom nebral na vedomie neustále štekanie ostatných psov. So sklonenou hlavou krúžil sem a tam, akoby si ich pozornosť užíval, no zároveň mu prekážala prehnaná reakcia. Neviem koľko mohlo toto bezduché tápanie psa asi trvať, ale viem isto, že keby nevyšiel majiteľ a nevyhnal ho metlou, bol by tam snoril asi ešte hodnú chvíľu.
  

Spisovateľov komentár k príspevku

Ako po nociach spávam.



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
problemom tohto textu je udrzat suvislu pozornost, pristihol som sa ako podvedome preskakujem vety, riadky  
Spisovateľ/Autorroderick.s Pridané dňa21. júna 2013 22:10:17
Jozef Gogolen
4 body
.  
Spisovateľ/AutorJozef Gogolen Pridané dňa20. júna 2013 22:14:56
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8