Ja lietam!

Spisovateľ/ka: Lilith | Vložené dňa: 10. júla 2005
http://citanie.madness.sk/view-443.php

Hannah bola úspešnou právničkou. Mala vlastnú kanceláriu, sekretárku, vlastnú linku a razila si cestu k ďalšiemu postupu. Mnohým by sa zdalo, že to je málo k šťastiu – vlastná stolička a kancelária. Je to smutné, ale jej to stačilo. To bolo jej prioritou. Poslaním, v ktorom sa videla. Vo svojich predstavách o vzdialenej budúcnosti sa nevidela ako matka mnohých detí a milovaná manželka. Videla sa za ešte väčším stolom, s ešte väčšou kanceláriou, s ešte väčšou klientelou a renomé. Videla sa veľmi vysoko. Bola pracovitá, húževnatá a tvrdo si šla za svojim. Nemala priateľa, lebo každého po pár dňoch svojim workoholizmom odplašila. Bývala sama vo veľmi stroho zariadenom byte. Nemala v oknách kvety, ani na chladničke magnetky a zoznam Čo treba kúpiť. Nebola tu umývačka plna riadu, poličky plné kníh, domáce zvieratko... Nič, čo by napovedalo, že to je domov. Iba počítač olepený farebnými papierikmi s poznámkami k prípadom, ktoré zastupovala. V poličke mala len dva taniere, pár kusov príboru a veľa veľa umelohmotného riadu, ktorý bol pre ňu z časového aj praktického hľadiska prijateľnejší a výhodnejší. Nemávala veľké návštevy, nemala komu prestierať, sama varila len zriedka, väčšinou jedla niekde vonku alebo v kancelárii, kde mala viac osobných vecí ako doma v byte. Tak nejako vyzeral život Hannah, ktorú bolo len ťažko zastihnúť. Nemala čas ,ani miesto. Každý poznal jej hlas z telefónu, jej kanceláriu, jej zamrežované okno, ktoré nechávala otvorené, keď nebola doma, jej farebné nalepovacie papieriky s poznámkami, pripomienkami a odkazmi, ktoré všade nechávala, ale málokto poznal ju.

A tak šla jedného dňa do práce. Mala na sebe slušivý nohavicový kostým, ktorý ešte zvýrazňoval jej vysokú postavu. Vlasy opäť uhladené a sčesané do praktického uzla. V jednej ruke kufrík a druhá ruka jemne hompáľala popri tele. Ešte si v hlave prechádzala prípady, ktoré ju dnes čakajú...A v tom ju čosi napadlo. Pozrela sa nad seba na vysokú budovu, ktorá stála pred ňou. Nachvíľu sa na ňu zadívala a potom sa rozbehla dnu. Vybehla hore schodmi až úplne najvyššie ako sa dá. Dostala sa na terasu. Kufrík nechala tam a podišla bližšie ku kraju. Pozrela sa dolu, zavrela oči a zhlboka sa nadýchla. Z vlasov si vytiahla gumičku a rozpustila si gaštanové kadere. Nechala sa omámiť vetrom. V eufórii vystúpila na zábradlie, ktoré jediné ju delilo od pádu. Postavila sa naň, zavrela oči a rozprestrela ruky.

„Pani, čo robíte?“ niekto sa ozval spoza nej. Hannah sa strhla a obrátila sa. Skoro spadla, stratila rovnováhu, ale udržala to. „Neuveríte mi.“

„Zlezte, dobre? Prosím.“

„Čo sa to tu deje?“ vbehla na strechu ďalšia žena. „Preboha, dievča, čo robíte?“

„Ja viem lietať.“

„Áno, my vám veríme, ale zlezte. Nemusíte nám to dokazovať. Poďte.“ naťahovala za Hannah ruku.

„Nie, naozaj. Doteraz som o tom netušila. Ale teraz som na to prišla.“ Bola pokojná, akoby hovorila o tom, čo uvarí na večeru. Medzitým jedna z nich zbehla zavolať políciu, dostavila sa aj psychologička, všetci ju presviedčali, aby zliezla. Chcela skočiť a dokázať im to, ale keď nedávala pozor, stihli ju upevniť, takže aj keby sa vrhla dolu, nepustilo by ju to. A potom ju násilím odviedli. Bránila sa, kričala, chcela, aby jej dali aspoň šancu dokázať, že mala pravdu, že nie je cvok. Ale oni sa nedali. Držali ju pevne.

Odviezli ju na psychiatriu, kde prešla mnohými testmi. Ale jej stav sa nezlepšoval. Všetci si tento kolaps vysvetľovali ako prejav extrémnej prepracovanosti a stresu, ktorý denne zažívala. No nikto jej neveril, že by mohla lietať. Dali jej malú miestnosť a po pár dňoch jej dali dole aj kazajku, lebo jediné nebezpečenstvo, ktoré jej hrozilo bolo to, že skočí a v izbe nemala odkiaľ skákať. Neubližovala si tak, že by sa dorezala, napichla na niečo ostré, otrávila omietkou alebo tak. Chcela len lietať. Stále prosila, aby ju pustili. No nikto nepočúval.

Chvíľu pred tým, ako Hannah prijali, nastúpil na psychiatriu mladý praktik. Aj keď na škole ich pripravovali dôkladne, na toto pripravený nemohol byť. Až mu vyrážalo dych, ako neskutočne môžu ľudia trpieť. A toto sú choroby, ktoré len tak nezmiznú. Nieje to ako nádcha, ktorá prejde za pár dní. Dostal na starosti aj Hannah. Zo začiatku mu dali len nosiť jedlo, upravovať posteľ. No, nič moc.

„Pusť ma, prosím.“ Opäť sa raz pýtala Hannah na slobodu. „Ja sa nezabijem. Ja viem lietať. Ja to dokážem.“

„Nemôžem. Ako ti môžem veriť? Čo ak sa mýliš a zabiješ sa?“

„A čo ak sa nemýlim?“

„Viem, ako veľmi by si to chcela. Všetci máme svoje sny. Ale niektoré sny sa jednoducho nedajú uskutočniť.“

„Nie, nevieš, ako veľmi to chcem. Ako to potrebujem. Vieš, aké to je, keď zavrieš vtáka do klietky? Je to hriech! Vtáky sú na to, aby lietali. Preto majú krídla. Nemôžeš ich väzniť, lebo zvädnú. Upadnú na duši aj tele. Potrebujú slobodu. Ja potrebujem slobodu. Potrebujem dokázať, že nie som cvok. Nepatrím sem, lebo tu vädnem.“

„Je pekné, čo hovoríš, ale ja nemôžem. Pochop, mám ťa rád a bojím sa o teba.“

„Ubližujete mi tým.“

„Musím ísť. Prídem zasa inokedy.“ Vystrašene vzal tácku s poloprázdnym tanierom a odišiel. Na ďalší deň odniesol viac polievky a čím ďalej, tým viac a viac jedla vynášal z jej izby lebo „nie som hladná. Nemám chuť.“ Nechcela jesť, pila len vodu a celé dni si sedela na posteli a hľadela von oknom. Na nebo plné mrakov. Na slnko, ktoré sa odtiaľto zdalo byť tak ďaleko...

Jedného dňa opäť prišiel za ňou, aby jej robil spoločnosť. Aby tam nebola tak sama. No keď otvoril dvere, uvidel na posteli sedieť trosku. Zasa sa dívala von oknom na nebo, ale tak neprítomne, akoby hľadela nikam. Pohupovala sa dopredu a dozadu a čosi si šomrala stále dokolečka. Stál vo dverách a pozeral na jej zúboženú dušičku. Hannah stekali po lícach malé slzičky, ale nezotierala si ich. Bolo jej to jedno.

„Prečo mi nikto neverí? To že to nikto ešte nedokázal ešte neznamená, že to neviem. A možno nie som prvá, čo to dokáže, ale aj ostatných takto zavreli. Dokáž mi, že to nie je pravda a ja tomu uverím. Alebo ma nechaj, nech ti dokážem, že mám pravdu ja. Takto to nevydržím. Nevydržím!“ plakala.

Nevedel, čo má robiť. Pravdupovediac, neveril príliš, že dokáže lietať, veď...človek a lietanie! Lenže videl, ako ju to tu ničí. Dobre vedel, čo jediné ju zachráni. Aj keď ju to mohlo stáť život. A jeho kariéru, dokonca ho za to mohli zavrieť. Ale pohľad na to prosíkajúce vyhladované telíčko schúlené do guľky a húpajúce sa sem a tam bol veľmi ťažký. Vošiel dnu, ešte skontroloval, či nejde niekto po chodbe, aby ho mohol počuť spoza dverí. Nikde nikoho, tak pevne zatvoril dvere. Sadol si k nej na posteľ.

„Dnes na obed, presne o dvanástej, otvorím dvere na chodbe. Nechám vo dverách ceruzku, aby sa nezavreli. Všetci budú na obede v jedálni, tak budeš mať len málo času. Ak teda niekto nenájde tú ceruzku a nedá ju preč skôr, ako prídeš. Nezabudni tú ceruzku vybrať a vziať so sebou. Potom to bude už len na tebe. Čo urobíš, je tvoja vec. Ale nech to stojí za to, keď tak riskujem.“

Pohladila ho po líci, usmiala sa a povedala :

„Ďakujem.“ Bola šťastná. Zrazu sa celá rozžiarila.

Keď nastalo poludnie, presne o dvanástej, vedela, že je dvanásť, lebo jej dovolili si nechať hodinky, ak si nimi neublíži, vytratila sa z izby, po špičkách prešla chodbou, kde nikoho nebolo. Snímala ju kamera, ale nikto práve pri kamere nebol. Dostala sa až na schodisko. Vyšla až na samý vrch a dostala sa na strechu. Videla jedáleň, všetkých, ako sa tam kŕmia. Cez veľké presklenné okná bolo krásne na všetkých vidieť. A keby sa niekto pozrel, videli by všetci ju. Ale nikoho nenapadlo dívať sa na strechu. A tak tam stála, oblečená len v tej nemocničnej košieľke, roztiahla ruky, postavila sa na samý kraj a spustila sa dolu. Bola to poriadna výška.

A v tom ju ktosi z jedálne zbadal. Hlasno vykríkol a všetci sa obzreli. Hannah klesala k zemi. Mala zatvorené oči a vychutnávala si ten vzduch udierajúci do tváre. Do tváre, ktorá už dlho nebola vonku. Všetci čakali, že sa zrúti. Dívali sa na ňu a mysleli iba na to, ako dopadne na zem. A keď sa zrazu začala dvíhať a stúpať, nikto tomu nemohol uveriť. Hannah sa začala vznášať a prechádzala vzduchom tak ladne! Ako vták. A keď otvorila oči, uvidela pod sebou zem, ako sa míňa a ona sa od nej vzďaľuje. Usmiala sa a začala sa smiať. Ani ju nenapadlo „pozerajte sa, ja som vám to vravela!“, ani ju neudivovalo, že naozaj letí. Nič z toho jej myseľ teraz netrápilo. Prvý krát vo svojom živote bola slobodná. A to bolo teraz dôležité. Prvý krát...

Občas ľudia dokážu veci, ktoré sa nám ostatným zdajú čudné, nepravdepodobné. Ale prečo im neveriť? Preto, lebo to sami nedokážeme? Možno niektorí naozaj vieme lietať. A možno niekoho naozaj unieslo UFO, či je reinkarnovaný Kennedy. A možno niekto naozaj videl Elvisa, či zjavenie Panny Márie. Kým nedokážeme opak, neoznačujme ich za bláznov. Možno sa to raz stane aj nám...

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Čierna Luna
8 bodov
Na zamyslenie  
Spisovateľ/AutorČierna Luna Pridané dňa14. júla 2014 11:34:22
pripada mi to trosku neucelene. niecomu venujes viac priestoru, nieco rychle plynie, ale inac to je pekny namet. popracujes na spracovani a da sa to, podla mna.  
Spisovateľ/AutorSandra Pridané dňa13. júla 2005 21:04:02
Nina Nevska niniw
dialógy mi pripadajú trocha nereálne, niektoré časti si mohla viac rozviť - použiť viac opisov. V závere vyjadruješ svoj názor - to mi nejako nesedí. Veta: "A v tom ju čosi napadlo" by bola v poriadku ak by ju napadlo napr. zviera. Ak sa to týka myšlienky, tak správne má byť: " A v tom jej čosi napadlo". Tak len toľko - neber to ako kritiku, ale ako "dobré rady"  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa11. júla 2005 09:50:55
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8