X men- pravda niekedy bolí

Spisovateľ/ka: Katka123323 | Vložené dňa: 2. júla 2013
http://citanie.madness.sk/view-44331.php
Tie zvuky som už potom nepočula. Večer sme si všetci posadali okolo stola a Charles mi rozprával o tom, že vedia kto som, a že oni sú tiež mutanti rovnako ako ja. Navrhli mi aby som šla k nim na ich špeciálnu školu, vraj tam môžem aj spať, budem tam mať vlastnú izbu a že tam budem v bezpečí pred ostatnými mutantmi, ktorí ma chcú stiahnuť na ich stranu. „To nejde.", prehovorila som napokon.
„Prečo?"
„Nemôžem opustiť svoju rodinu, pôjdu po nich."
„Katy, nemôžeme dovoliť aby sa ti niečo stalo, ak tam ostaneš ublížia ti.", povedala Orora.
„A ja nemôžem dovoliť aby sa niečo stalo mojej rodine!", zvýšila som hlas.
„Tvoja rodina bude v bezpečí sľubujem.", odvetil pokojným hlasom Charles. „Ale ty od nich odísť musíš, inak nebudú v bezpečí."
Chvíľu som ešte váhala, ale nakoniec som súhlasila. Na druhý deň sme odchádzali a vybrali sme sa všetci spoločne ku nášmu domu. Mama s octom boli doma. „Fajn poďte." , otvorila som im dvere a počkala pokiaľ všetci prejdú. Keď vošli John si zapískal. „Páni.", prezeral si zo záujmom náš dom. Otec aj s mamou zišli dole do predsiene a prekvapene na nás pozreli. „Katy, čo to má byť ?", znepokojene sa ma spýtal otec. „Kto sú títo ľudia.?" , chcela som niečo povedať ale moja mama ma prerušila. „Logan čo tu robíš ?", prísnym hlasom sa opýtala. Prekvapene som pozrela na Logana a otočila sa na mamu. „Ty ho poznáš?". Logan sa nadýchol. „Katy, ja som...", nestihol dokončiť vetu, pretože mama ho prerušila. „Dosť! Okamžite odíď aj s tými tvojimi priateľmi a nikdy sa tu už nevracaj!", kričala na neho. Postavila som sa pred nich. „Nie, nikam neodídu. Dopekla odkiaľ poznáš Logana. A kto si ?" nahnevane som pozerala na mamu a na Logana. Mama mlčala. „Katy, ja som...tvoj brat." , prekvapene som na neho pozrela. „Čože? To nemôže byť pravda." , zašepkala som a sadla si na posteľ. „Je to pravda.", povedala mama. „Ale ako? Potom po kom sme zdedili tie schopnosti veď nikto z našej rodiny ich nemá." , vyletelo zo mňa a ja som zabudla na to že som sa práve priznala. „Čo si to povedala ?", šokovane povedal otec. „A sme doma", pomyslela som si. Nakoniec som sa posmelila a povedala. „Pýtala som sa prvá, ako je to možné?". Mama si povzdychla. „Tvoj biologický otec zomrel, keď si mala 4 roky. Zabili ho.", Logan mi položil ruku na rameno. Odtiahla som sa. „Ty si to celý čas vedel a nič si mi nepovedal?! Prečo?!" , naštvane som sa otočila k Loganovi. „Katy, nechcel som ti ublížiť." , povedal Logan a natiahol ku mne ruku. Odstúpila som od neho. „Tak ty si mi nechcel ublížiť ?! Výborne! Končím s tým!", kričala som. A otvorila im dvere. „Odíďte.",
„Katy, vypočuj ma." , prosil ma Logan. „Nie! Odíď!", zavrela som za nimi dvere , vyšla som do izby, zvalila sa na posteľ a plakala som. A povedala som si, že s mojimi schopnosťami som skončila. Ráno sa začalo celkom dobre, spoločne sme sa naraňajkovali pozreli sme si film a potom mama vyhlásila, že pôjdeme na výlet. Samozrejme som sa potešila ale Brian sa tešil zo všetkých najviac. Zbalili sme si nejaké jedlo a onedlho sme vyrazili. Moja mama bola veľmi šťastná. Spievala si, smiala sa a ja som sa cítila skvele. Ale v jeden okamih sa všetko zmenilo, stalo sa to neskutočne rýchlo. Môj nevlastný otec prišiel na križovatku a z ničoho nič sa na nás vyrútil kamión. Všetko som videla ako v spomalenom filme. Videla som ako som na môjho nevlastného otca kričala aby dával pozor. Videla som ako sa pomaly auto zmenšuje pri náraze kamióna. Odrazu som cítila niečie ruky ako ma chytili okolo pása a potom som sa z ničoho nič objavila na asfalte mimo auta, videla som len ako naše auto vybuchlo. Kričala som, plakala, keď som sa otočila stál tam Kurt a ostatný. „Prečo si to urobil ?", kričala som na Kurta. „Katy, nemôžeme dovoliť, aby sa ti niečo stalo.", povedal Charles. „Vy ste sa zbláznili ?! Moja rodina je mŕtva.! Mohla som byť s nimi nebyť vás.!", kričala som ďalej. „Katy.." , „Dosť! Dajte mi pokoj, už som vám povedala, že s mojimi schopnosťami je koniec. Zničili ste úplne všetko.", otočila som sa a kráčala cestou domov. Charles ma zastavil. „Nemôžeš zadržiavať svoje schopnosti, bude to potom horšie." Neodpovedala som a bežala až domov. Nenávidela som ich za to čo spravili. Pripravili ma o rodinu. Mohla som byť s mojou rodinou nebyť ich. V dome bolo prázdno. Sedela som v kresle a hľadela na stenu. Chcela som zomrieť, všetko mi už bolo jedno. Zobrala som si nôž a pomaly si ho položila na zápästie. Nadýchla som sa a keď som si už chcela podrezať žilu, prudko sa otvorili dvere a nôž mi vyletel z ruky, pretože ho Charles odhodil. Pozerala som na nich ako keby som videla ducha. Logan ku mne rýchlo prišiel a chytil ma za ramená. „Katy, pozri sa na mňa. No tak.", povedal. Nereagovala som. Zdvihol mi bradu a tak ma prinútil pozrieť sa mu do očí. „Katy, toto už viac nerob, nechcem ťa stratiť." ,hlas sa mu zlomil . Prudko som sa postavila. „Tak ty ma nechceš stratiť?! Už si ma dávno stratil.! Nenávidím ťa.! Vedel si, že Kurt môže teleportovať aj celé auto, ale aj napriek tomu si mu povedal nech prinesie len mňa. Zabil si mi rodinu ! A čakáš, že sa budem správať, že sa nič nestalo lebo si mi zachránil život. ? Tak to teda nie. Vypadnite odtiaľto hneď.!", bola som neskutočne naštvaná, všetko sa začalo zdvíhať stoličky, kreslá, televízia, skrine úplne všetko a nevedela som to ovládať. Charles ku mne prišiel a povedal. „Katy, upokoj sa, to je v poriadku, len pokoj." ,odrazu sa ma zmocnil pocit, že mu môžem dôverovať, ale bránila som tie pocity, ani neviem prečo. Charles to vycítil a preto pokračoval. „Nebráň sa tomu, Katy. Chcem ti pomôcť, pomôžem ti dať tvoje schopnosti opäť do normálu, pomôžem ti." , pomaly ale isto som sa začínala upokojovať. Verila som mu, aj keď som sa silou mocou premáhala aby to tak nebolo, ten pocit som neovládla. Charles im prikázal nech idú von. Logan odmietol. „Neodídem, chcem jej pomôcť." , to ma naštvalo znova. „Ty si mi pomohol viac než dosť.", položil mi ruku na rameno. „Katy." ,nechtiac som ho odhodila na druhú stranu domu. Charles ma chytil za ruku. „Upokoj sa." „Logan odíď.", prikázal mu. „Katy, teraz pôjdeš s nami, do školy tam...", pokrútila som hlavou. „Ja nikam nejdem.", pozrel sa mi do očí. „Katy, musíš ísť s nami, ver mi, bude to dobré." ,nesúhlasila som, mala som chvíľami pocit, že svoje schopnosti nezvládnem a že mu nechtiac ublížim. „Nie, nikam nejdem, prosím odíďte, než vám ešte ublížim." , prosila som ho. Nepočúvol ma. „Katy, je mi to ľúto.", povedal a videla som len ako mi prešiel rukou cez oči a ja som zaspala.

Spisovateľov komentár k príspevku

Komentáre potešia :-)



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8