Ako som sa do Turecka s bodkovanym kufrom vypravila. Prva cast (na tureckej klavesnici pisana)

Spisovateľ/ka: Ellinae | Vložené dňa: 4. augusta 2013
http://citanie.madness.sk/view-44516.php
Ked som svojej babicke povedala, ze pojdem na mesiac do Turecka, zalomila rukami, a prezehnala sa. Vraj sa za mna bude modlit, ale ako ma uz pozna, z hlavy mi ten napad nedostane nasilim, ani prehovaranim.
"Ty si taka nasa tulacka. Postaras sa o seba," vyhlasila napokon rezignovane po tom, co ma najprv donutila na troch roznych kanaloch pozerat spravy o protestoch v Istanbule a ako tam do ludi strielaju z vodneho dela.
Dedko povedal len (s istou davkou jemu vlastnej ironie): "Ved ta tam zabiju." 
Je pravda, ze s tymto dobrodruzstvom som po siedmich mesiacoch cakania na viza uz naozaj nepocitala. Predsa len, je to dost dlha doba, a plany na leto treba kut, kym je horuce. Takze moja prva reakcia, ked som sa dozvedela, ze nas viza cakaju pripravene na bratislavskom konzulate, akoby to bola ta najsamozrejmejsia vec na svete (mimochodom, ziadost sme museli odovzdat v siedmich kopiach, pretoze putovala po siedmich roznych tureckych instituciach, ktore ju museli schvalit a hlavne opeciatkovat, navyse sme ju odovzdavali niekolko dni po uzavierke a dokonca sme ani nemali original pozyvacieho dopisu, iba kopiu. Takze nase sance slecna na konzulate zhrnula slovami: "Tak ja si ten 60 eurovy poplatok od vas vezmem, ale tie viza vam aj tak nedaju.") bola nasledovna.
Lahla som si na postel. Zacali mi tiect slzy. Zavolala som mamku a povedala som jej, ze na to nie som pripravena a ze som si to rozmyslela. Podla doktorky sa mam vyhybat stresu. Nemam letenky, ockovanie, poistenie, nie som zbalena, a podla datumu na vizach, ktore este len teraz dorazili na slovensky konzulat, sme mali do Turecka letiet... minuly tyzden.
 
Minus sedem dni na pripravu.
 
Poviem vam teraz, skor nez ma odsudite ako zbabelca, ze presne takuto istu reakciu som mala pred odchodom do Ameriky (uplne sama v osemnastich), do Syrie (ako prvacka na archeologii bez akejkolvek praxe, alebo skusenosti s arabskym svetom) a na juzny Sibir (ziju tam vlky a medvede!). Zdedila som totiz po svojich predkoch povahovy aspekt, pre ktory som po rokoch vymyslela nadherny nazov "katastroficke myslenie." Ano, uz ste si mozno vsimli, ze take iste ma moja babicka. Ide o to, ze cokolvek velke sa vo vasom zivote deje, predstavite si najprv vsetky mozne negativne scenare toho, ako by to mohlo dopadnut. Da sa povedat, ze v mensej miere je tento fenomen vlastny celemu slovenskemu narodu. U mna to vacsinou prebieha tak, ze sa vynervujem do krajnosti, a potom idem. Je to mozno preto, ze okrem katastrofickeho myslenia som asi dedila aj po inych predkoch. Moja praprababicka cestovala na prelome storoci celkom sama s dvomi detmi a tehotna do Ameriky za svojim manzelom na parniku Kronprinzessin Cecilia. Moj prastryko, jej vnuk, zase za komunistov emigroval za velku mlaku, dnes zije v Texase, je z neho slobodomurar a pod postelou ma buchacku na zlodejov. Celkom zapadol. 
 
Ja som si slubila, ze ked budem velka, bude zo mna cestovatelka. Sice sa trosku bojim, no ale o to viac si potom cenim svoje dobrodruzstva ako prekonanie samej seba. Ale spat k mojej reakcii na Turecko. 
Kedze vacsinou si svojim tradicnym predcestovatelskym breakdownom prejdem v sukromi postele zahalena ruskom tmy, mamka nemohla uverit vlastnym ociam a usiam, ked som sa rozplakala pred nou.
"Ved si uz toho tolko zazila. Myslela som, ze si hrdinka."
Zasoplena hrdinka.
Ma ale pravdu. Zazila som toho vela. Casto na mna kamarati pozeraju akoze uaau. Co nevidia, je ten proces v pozadi. Ze je to niekedy naozaj o drzku, ked si dokazete predstavit milion nestastnych scenarov skoly v prirode v Cervenom klastore, ale pritom sa chystate na mesacny archeologicky vyskum do krajiny, kde vymysleli gulagy. 
Ta lepsia cast je, ze po tom, co si takto vymyslim a imaginarne pretrpim vsetky zle moznosti, na cestu potom vyrazam s pomerne cistym stitom. Verim totiz, ze vyzvy k nam v zivote prichadzaju preto, aby sme ich prekonavali. Neist by znamenalo rezignovat sama nad sebou. Uz ako male dievca som si v Smizanoch vysnivala, ako precestujem cely svet iba s horalkami v batohu, a ako o tom budem pisat. 
Preto som si utrela slzy, a prudko som sa posadila (Tak prudko, ze som z postele zhodila mobil. Zase). Premena v mojej tvari bola asi zarazajuca, pretoze mamka z toho mala pocit, ze trpim manio-depresivnou poruchou, alebo tak. Kazdopadne som si dala zazracnu sprchu, a potom som spravila to, co viem najlepsie. Zacala som vymyslat. 
Moj plan bol po hodine premyslania s ceruzkou za uchom stale jednoduchy, ale epicky. 
Krok 1: Odlet do Turecka. 
Krok 2: Prezi tam. 
Krok 3: Nestrat sa viac nez trikrat.
Krok 4: Prestan si hmkat znelku z Indiana Jonesa. 
Krok 5: Dostan svoj zadok (a ostatne vzacne casti svojho tela vratane 25 gramov vaziacej duse) spat domov bez skrabnutia. Dobre, skrabance su povolene, ako ta poznam. No proste tam a spat, ako spravny hobbit.
PS: Kup pohladnice, a slonika pre mamku.
 
1/8/2013
V Budapesti na letisku absolvujem bezpecnostnu prehliadku. Musim povedat, a nemyslim to v zlom, ze madarski sekuritaci velmi prisni nie su. Kym do plastovych prepraviek ukladam cele svoje skromne imanie a akukolvek potencialne pipajucu cast odevu, bezpecnostny pracovnik drzi bublifuk a na beziaci pas sustredene vyfukuje prudy bubliniek. Keby som chcela, mohla by som si do Turecka prepasovat trebars kilo klincov, a nevsimli by si to. Hoci teda uznavam, ze bublinky ani mna neprestavaju fascinovat. Nastastie mi naozaj nenapada, co by som v Turecku robila s kilom klincov, iba ak by som ho niekde v bazare vymenila za tepanu konvicu na caj alebo tabaky do vodnej fajky. Dokonca som odolala pokuseniu tvarit sa ako Mr. Bean a predstierat, ze mam v prednom vrecku samopal, alebo tak.
Viete, ako si niektori ludia pretacaju nepodstatne pasaze filmu, aby sa dostali k tym zazivnejsim (bozkavacim scenam a strielackam)? Takto nejako teraz preskocim svoje cakanie na letisku v Budapesti. Stravila som tam totiz celu noc (wizzair je sice lacny, ale musite robit kompromisy) a verim, ze jej popis by vas vycerpal rovnako ako mna jej prezivanie.
Takze vrrrrr (zvuk pretacania pasky na VHSke)
V lietadle je to celkom fajn. Sice je ruzove, ojazdene, ma trochu odrate potahy na sedadlach a ziadna z letusiek sa nepodoba na Gwyneth Paltrow, no v duchu si opakujem, ze som na ceste za svojim cestovatelskym snom, a preto mi je nakloneny cely vesmir. A kto ma na svojej strane vesmir (a/alebo Chucka Norrisa), ten sa odratych potahov nemusi obavat. Navyse mam vo vrecku prichystany tradicny list do lietadla od svojho priatela. Funguje podobne ako konske sedativa, akurat to nie je taka zataz na pecen. Nechapte ma zle, ja lietam celkom rada. Mavam z toho ale take zmiesane pocity. Ako ked vam ako dietatu kolotociar prstami mastnymi od smalca zapina hrdzave istenie na velkej (!) retazovke. Aj tak pojdete zas. Ale nie je vam prave do charlestonu (ako dieta devatdesiatych rokov pravdepodobne neviete, co to charleston je).
Zda sa mi to, alebo nas vzlet prebehol prilis hladko a nenapadne? Pochybovat s istotou zacinam, ked si uvedomim tri veci:
za a) letusky nam neurobili bezpecnostny briefing
za b) asfalt v okienku sa nehybe
za c) v okienku je asfalt, nie oblaciky
Po kratkom zachrapcani sa z reproduktorov ozyva nieco ako: "Isodo, misodo, indulona kapitan." (co asi znamena: Dobry den, vazeni pasazieri, hovori k vam kapitan)
a potom
"Istenem horcica, anoder plejn."
Hoci nie som zastanca pana Slotu a jeho napadu ist na Madarov s tankami, a v Madarsku sa mi zatial vacsinou fakt pacilo, napriek tomu viem po madarsky povedat iba jednu jedinu vetu, a ta nie je velmi uzitocna.
"Köszönj a feleségét."
v preklade
"Pozdravujte odo mna svoju manzelku."
Takze si viete predstavit, ze na hlasenie pilota som zareagovala tym, ze som prikyvla, akoze asi bude prijemne pocasie. O to vacsmi ma prekvapilo, ked sa zvysok osadenstva v lietadle postavil, a zaradil do ulicky. Predsa nemozeme padat, ked sme este nevzlietli, logika, nie?
Vysvitlo, ze dvaja junaci, ktori sedeli o jeden rad predo mnou, su tiez zo Slovenska, a rovnako ako ja neovladaju rec krala Stefana. Kedze sa ale, na rozdiel odo mna, riadili heslom "Za pytanie nebiju", po anglicky od kolegov Hufnagelovcov zistili, ze nase lietadlo nepreslo bezpecnostnym testom, a dostaneme ine. Krajsie. S ruzovou maslickou.
Prestup z lietadla do lietadla trval viac nez hodinu. Musela sa poprekladat batozina, a este nas museli nechat trosku povarit vo vlastnej stave, aby potom ich hrdinsky let zozal vacsi potlesk. Ale nechcem to zahovarat, doleteli sme uplne v poriadku: s dvomi kridlami, bez vtakov vo vrtuliach a bez nutnosti natahovat si na papulky vypadnuvsie kyslikove masky, ktore mate najprv nasadit sebe, a az potom svojmu dietatu.
A tak nejako som sa ocitla v Istanbule. Moj ucitel dejepisu na zakladnej, pan Zidlik, velmi mudry a rozhladeny to muz, vzdy vravieval:
"Istanbul, ja tam bul. Ty tam nebul, ty si vul."
Hoci jeho nazory ohladom staroveku a nemeckych turistov v Troji plne zdielam, Istanbulu sa predsa len trosku obavam. Jednak som si zabudla tyzden pred odchodom naordinovat pilulky proti xenofobii, a jednak cestujem do islamskej krajiny. Sama. Zena. S modrymi ocami, ktore svietia do dialky ako tie Frodove v pavucej jaskyni. Ale napriek vsetkemu sa statocne ubezpecujem, ze ziadne mesto nemoze byt nebezpecne, ak o nom zlozili taku chytlavu pesnicku (Istanbul, not Constantinople). S melodiou na perach sa terigam z lietadla a beriem svoj bodkovany kufor (mam bodkovane obdobie). Tri, dva, jedna... Jediny krok vpred, a bodky budu hodene.
 

Spisovateľov komentár k príspevku

nedokoncene, bez diakritiky.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
elam
10 bodov - odporúčam
toto ma fakt, že fakt naozaj bavilo  
Spisovateľ/Autorelam Pridané dňa10. októbra 2013 16:39:10
odporúčam
bavi ma to, prijemny humor, a okrem ineho som si zacal hmkat znelku:)  
Spisovateľ/AutorLorius Pridané dňa6. augusta 2013 21:22:18
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8