Do Turecka s bodkovanym kufrom. Cast piata- bacı z Çiftliku

Spisovateľ/ka: Ellinae | Vložené dňa: 8. augusta 2013
http://citanie.madness.sk/view-44553.php
4/8/2013
Prvy den v hline. 
Po druhej davke prudko navykoveho bezsenneho spanku som sa zobudila do asi trojminutoveho cudovania sa, kde mam svoj perfektne vylezany vankus, odkial sa v centre Brna vzal kohut a... preco som v Turecku? 
Vstavam a pozeram na mobil - je pat hodin rano. Hodina, ktoru takto zblizka vidaju za triezva len studenti architektury a vyhadzovaci. Skusmo, aby som sa nahodou neprebudila zo zvlastneho sna, vychadzam na dvor. Je to vsetko tu. Kapadokia len pre mna, som totiz zjavne prva bytost, ktora je uz pri vedomi. Chvilu vdychujem studeny vzduch a vymyslam si nepravdepodobne metafory o svitani, som totiz od prirody nostalgicka. 
Po desiatich minutach rozjimania a piatich v kupelni mam zuby vylestene ako od Mr. Propera, vlasy mam totalne zavrkocovane a som navlecena v pracovnych monterkach od mamky. Uz len lopatku, a mozem si veselo archeolodzit. Mine este spi, tak ju (najjemnejsie ako viem) taham za plece spat do reality. Pohlad, ktory mi venuju jej zalepene psie ocka, velmi dobre poznam. Pripomina mi zaciatok septembra a ako sa mi strasne nechcelo do prsiplasta. 
Ked spolu vychadzame z domceka smerom k lakavej vidine ranajok, Mine drkoce zubami. Po dvore sa ako matohy prechadzaju cerstvo zobudene Istanbulcanky zachumlane v hunatych dekach. Trcia im iba hnede nosy. Je na nich prilis chladno, stazuju sa, a Mine vehementne prikyvuje. 
„Tebe nie je zima?" cuduju sa mojej nevycalunenej mikine (a botaskovym ponozkam iba PO CLENKY). 
„Ja som spod Tatier. Ked napadne sneh, je zima. Toto je take ... menej teplo."
Myslim na to, ako mi moja mamka vtlkala do hlavy, ze studene mesiace su tie, ktore v sebe maju „r". Januar, Februar, Marec, April, September, Oktober, December. Vtedy sa pod tricko nosi tielko a nesada sa na zem. Vidim, ze tu to maju trosku posunute. Aby sa nepovedalo, prehadzujem si cez plecia satku, stale vsak vedla mojich novych kolegyn nevyzeram dostatocne michelinovsky.
Ranajky su skromne, ale vynikajuce. Ako spravny cestovatel sa okamzite adaptujem na miestny biotop a blazene cmulam cierne olivy. Dopustila som sa iba mensieho faux pas, ked som si natankovala z kohutika cierny caj. Skoro ma zalomilo, aky bol silny (taky by zalomil aj nejedneho vacsieho parnokopytnika). Siyah çay (cierny caj) sa tu totiz este riedi podla individualnych preferencii horucou vodou z kohutika hned vedla, ktory som si samozrejme nevsimla. Takze dokopy tri kohutiky, ked pocitate toho, co ma rano prebudil. Napoj sa pije z roztomilych drobnych poharikov v tvare kvetu tulipanu, pretoze tak si vraj najdlhsie zachova idealnu teplotu a cerstvu aromu. Tradicne sa vari v dvoch konvickach umiestnenych nad sebou- dole sa vari voda, ktora sa vyparuje, a tymto sposobom zohrieva caj nasypany v hornej konvici. My na to mame iba jednu konvicu, s dvomi kohutikmi pre pokrocilych uzivatelov. 
Zababusene dievcata sa mi pri stole znovu predstavuju a pytaju sa ma, co znamena „Lenka". 
„No vlastne v podstate nic. Mala Lena. Ako ta rieka v Rusku," vysvetlujem. 
Turkyniam sa to velmi nepaci. Meno by malo nieco znamenat, hovoria. Tak napriklad Mine je druh kvietka, rovnako ako Nilüfer (v preklade lotos). Ayça je vlastne srpok mesiaca a Doygu znamena rozum. Paci sa mi to, cerim na ne svoj najpriatelskejsi usmev. Nie vsetky hovoria po anglicky, takze mam neblahe tusenie, ze sa mi prave zacina intenzivny kurz turectiny. Niezeby som sa stazovala. Turectina znie velmi pekne a melodicky. 
Po ranajkach sa svorne nasardinkujeme do dodavky, ktorej odtien by sa dal popisat ako „archeologicka biela", alebo „zahnednuta s ciernymi skrabancami". Nas sofer (ktory rozhodne soferuje menej dobrodruzne nez Verner, ktory je za volantom ako Ace Ventura) sa vola Yilmaz, a vsetci ho volaju Yilmaz Abe. Abe znamena v slovencine nieco ako "bratm". Je to tichy, rozvazny muz s pekne vykrojenou plesinkou, ktory vonia po cerstvom chlebe a iba trosku po cigaretach, ktore tu fajcia uplne vsetci (okrem Vernera, ktory fajci fajku). Dalo by sa povedat, ze tito Turci fajcia ako... Turci (toto nase prirovnanie samozrejme nepoznaju, a velmi sa z neho cuduju, potahujuc pritom z tridsiatej piatej rannej! cigaretky). 
Lokalita, kde prebiehaju vykopavky, je od nasho domu vzdialena asi pat minut jazdy, uprostred pola tak zlateho, ze by o nom Sting zlozil dalsiu pesnicku. V ruke stiskam platicko so svojimi liekmi na alergiu, a statocne vystupujem z auta. Archeologicke naradie (v preklade: zlte vedierka, modre vedierka, furiky, velke krompace, male kelne a vyradene priborove noziky) je volne pohodene okolo nevelkeho hlavneho stanu, kam si odkladame tasky a batohy. Pred tymto stanom balansuje na styroch drevenych tyckach dalsi, otvoreny stan, pod ktorym si v tieni (takto skoro rano je skoro vsade sero, ale na poludnie je prave toto jediny fliacik schovany pred slnkom) tronia dve bandasky vychladenej pitnej vody. 
Predtym, nez sa chopim spachtlicky a kyblika, ma vsak caka prednaska o historii tohto zaujimaveho miesta. Slova sa ujimaju Ali a Yasim (v tom case si ich este pamatam ako ciernofuza a dlhy vlas), dvaja skuseni archeologovia, ktori vyskumu Çiftliku zasvatili nemalo rokov svojho zivota. Ich anglictina je lamana a pri vysvetlovani sa rozne doplnaju, alebo si skacu do reci, takze sa o chvilu citim ako v spisskej krcme. Za pomoci jedinecnej zmesi ich hmkania, tureckych vyrazov zufalstva a najroznejsich posunkov ako pri hre na Sarady sa dozvedam nasledovne fakty, ktore pre istotu zostrucnim a zhrniem. Kto nema chut na archeologiu, moze tuto pasaz preskocit:
Lokalita Tepecik Çiftlik sa nachadza vo vyske zhruba 1500 metrov nad morom (plus minus styri centimetre) na plani, ktorej historicky nazov je Melendiz, a ktora je sucastou anatolskej nahornej plosiny. Archeologicky vyskum tu zacal v roku 2000 pod vedenim Istanbulskej univerzity a trva dodnes. Kedze nedaleke vulkanicke pohorie Gölludağ je vyznamnym zdrojom sopecneho skla (obsidianu), a tato oblast zaroven prekypovala dostatkom obilnin na papkanie (samozrejme vladnu urcite pochybnosti, ci uz vtedy existovalo müsli) a zvieratiek na lovenie, bola osidlena uz v neolite alias mladsej dobe kamennej. A ludia tu ostali dlho. Velmi dlho. Nad neolitickymi vrstvami vyskrabkali archeologovia vrstvy chalkoliticke (chalkolit = doba medena)a uplne navrchu dokonca doklady rimsko-byzantskeho osidlenia. Okrem toho, ze je tato lokalita bohata na architekturu (v Anatolii sa stavali domy na kamennych zakladoch, ktore sa proste nemozu nezachovat) a hmotne nalezy, jej vyznam spociva najma v objave obsidianovej dielne. Tu sa spominany obsidian spracovaval na predmety, ktore rezu alebo pichaju, a odtialto sa pravdepodobne rozvazal dalej do sveta. 
Tieto zapisky si s fanatickou oddanostou spisovatelskemu remeslu pisem do prtaveho zapisnicka stojac na kraji asi desatmetrovej sondy v zemi, do ktorej spadnut podla mojho skromneho usudku nie je velmi prijemna zalezitost. Presli dve hodiny od chvile, kedy som poprosila o kratku instruktaz. Ali a Yasim su tak hlboko zabrani do vysvetlovania, ze keby tadialto letel ruzovy zepelin plny mimozemstanov, vobec by si to nevsimli. Ono sa vlastne o archeologoch povrava, ze si nikdy nevychutnaju oblohu, pretoze su stale zahladeni do zeme. Ale zase sa naozaj malokedy o nieco potknu. Vacsinou to najprv vypreparuju, zameraju a odfotia. 
Teraz ale musim davat pozor, prave mi ukazuju pozostatky spalenej budovy, ktora pravdepodobne sluzila ako pohrebisko. Ja sa pritom snazim nespadnut do obrovskej diery predo mnou a zaroven vyzerat fascinovane. Moje nadsenie je samozrejme nefalsovane. Preciznost, s akou su turecki archeologovia zabrani do studia tohto miesta, je naozaj obdivuhodna. Len sa to tu hemzi specialistami a muzeum v Niğde ma co robit, aby stihalo otvarat nove a nove vitriny. 
Tazku manualnu pracu, ktoru na ceskych a slovenskych vyskumoch vykonavaju prevazne prvaci archeologie (aby sa pokial mozno nechali odradit hned na zaciatku), tu vykonavaju najati robotnici z dediny. Kym v Syrii som bola zvyknuta na to, ze nasa univerzita zamestnavala vyhradne muzov, tu pracuju aj miestne zeny. Su uplne zahalene od hlavy az po paty, a spod farebnych satiek im vykukaju iba bystre oci. Tradicne dlhe volne sukne odopinajuce clenky (odpustite mi ten vyraz, ale my ich volame "nasravacky") a vlnene svetre ich schovavaju tak dokladne, ze by mohli mat kludne kridla, alebo dalsi par ruk, a nebolo by to vidiet. Vrcholom unikatnej Çiftlik mody su ruzove gumene rukavice, ktorymi si tieto sympaticke kvietkovane ninje chrania ruky pri praci. 
Delba prace je jednoducha. Archeologovia robia vedu. Miestne zeny sa po urcenych vrstvach prekopavaju nizsie a nizsie, vynasaju vedra hliny a pomahaju pri zacistovani. Muzi nosia furiky a v podstate dost casto postavaju. 
Po tom, co ma Ali a Yasim prepustili, aby som mohla spracovat to kvantum hodnotnych informacii, som sa chopila krompaca. Kedze nehovorim a ani nevyzeram turecky, zeny ma automaticky pasuju na srandovnu raritu (nieco ako kapybara hrajuca na ukulele) a veselo sa mi prihovaraju rychlou, plynulou turrectinou. Aby rec nestala, vytasim sa svojou druhou tureckou vetou, ktoru si ako jedinu pamatam z kurzu turectiny (samozrejme som si zase tradicne zapamatala to, co nikdy, ale vobec nikdy, nebudem v praxi potrebovat):
„Dolapta kedi var."
co znamena
„Macka je v skrini."
Zeny (medzi sebou sa oslovuju bacı= sestra) najprv nechapu. A potom stale nechapu, ale smeju sa. Po Mine mi odkazuju, ze som vraj velmi pekna, ale blazniva. Kedze pracujem s rozpustenymi vlasmi, po chvili to jedna z pracovnicok nevydrzi, a urobi mi nepodareny, strapaty cop. Teraz uz nevyzeram ako kapybara. Vyzeram ako maltezacik. 
Ked nas o pol jedenastej z hlavneho stanu volaju na kuşluk - desiatu - uz vobec nepripominam Lenku zo Smizian. Som bacı z Çiftliku. A citim sa stastna. Spinava az za usami, ale stastna. 

Spisovateľov komentár k príspevku

bez korektur a diakritiky


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
elam
10 bodov - odporúčam
gratulujem, ku koncu som sa smial ako ... premena z kapybary na maltezáčika :) /pozor spoiler/ :) :)  
Spisovateľ/Autorelam Pridané dňa10. októbra 2013 17:14:29
odporúčam
pacilo sa mi, pasaz archelog. popularizacia je vyborna, len skoda ze taka kratka:)nic to ,si trochu zapatram, nastudujem...exped.tuva bola v 2011?  
Spisovateľ/AutorLorius Pridané dňa9. augusta 2013 23:27:36
Ellinae
2012... ja o tom mam nejake texty, ked tak ich sem neskor prihodim :)  
Spisovateľ/AutorEllinae Pridané dňa10. augusta 2013 07:26:38
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8