Do Turecka s bodkovanym kufrom. Cast siedma- Kanka.

Spisovateľ/ka: Ellinae | Vložené dňa: 12. augusta 2013
http://citanie.madness.sk/view-44580.php

5/8/2013


Rano vstavam asi pol hodiny po Mine, ktora je este len na svojej desiatej cigaretke. Prebudila sa vraj prilis skoro, a potom uz nemohla zaspat, tak sa rozhodla odskrtat si zopar mesiacov slubneho zivota. Ja by som sa na jej mieste tych tridsat minut slastne mrvila pod dekou, predstavujuc si, ze som princezna.

Moj den sa zacal, co sa rizika plucnych chorob tyka, celkom nadejne. Cerstvy ranny vzduch ma prebral rychlejsie ako vidina mikulasskej cizmy na okne a do prace som sa vydala s tym druhom usmevu, ktory mavaju iba peromonici na ceste do bane a plne nabiti zajkovia Energizer.

V aute kladiem Mine otazku, ktora mi lezi na srdci, odkedy som sem prisla:

„Mine, co je prosim ta v tej prepravke, ktoru mam pri posteli?"

Minin vyraz by sa vzapati dal popisat ako roztomilo previnily. Ked som mala tri roky, ostrihala som si detskymi noznicami vlasy, a potom som ich v zachvate strachu napchala do tuby od pasteliek, mysliac si, ze ma urcite nikto neodhali. Ked pri pohlade na mna mamka zalomila rukami, nasadila som presne tento vyraz.

„No... to su predsa kosti," odpoveda Mine vahavo, akoby si nebola ista, ci ju pripadne nevyhodim cez male okienko z iduceho auta.

„Chces tym povedat, ze, technicky vzate, mame v izbe mrtveho cloveka?"

„Ach, urcite viac nez jedneho. A su to strasne stare kosti. Neublizia ti."

„Ja viem, ze nie. Ale aj tak: vacsina ludi ma pri posteli papuce."

Antropologovia su niekedy neuveritelne zvlastna celad. Frasier by povedal: rozkosne vystredna.

Co sa pracovneho dna tyka, bol to taky typicky druhy pracovny den, kedy uz nie ste uplne mimo, ale este nie ste zabehnuti natolko, aby ste boli celkom neskodni. Nastastie sa mi nepodarilo nic polamat a keby aj, mozem stale povedat, ze som to tak uz nasla (naozaj dufam, ze toto necita moja profesorka).

Od Nilüfer sa dozvedam, ze sa od zajtra nejde do prace- mame tyzden volna.

„Zacina sa Ramadan Bayram- koniec Ramadanu. Nevsimla si si vcera, ze nasi robotnici vobec nic nejedli a nepili? To kvoli moslimskemu postu. Mozu jest az po zotmeni. Zajtra sa im zacinaju najvacsie sviatky roku."

„Fakt nemozu nic pit? Ani vodu?" pytam sa, zdesene stiskajuc drobunky poharik s tekutinou, div ho nepuknem.

O to viac si potom vychutnavam sezamovu pastu tahine, ktoru si dopriavam na desiatu. Mine mi nuka este nieco, co silno pripomina futuristicky mimozenstansky sliz. Nazyva to sakız izgam ceviz, co mi znie ako synonymum pre futuristicky mimozenstansky sliz. Na hmotu hadzem svoje najpodozrievavejsie pohlady, odpozerane od agentky Dany Scullyovej. Napokon ale zbieram odvahu a ochutnavam. Je to... zaujimave. Sladke a tahave, ako ked Audrey Hepburn spieva Moon river s turbanom na hlave. Pytam sa, coze som si to zase pustila k jazyku. Nie som si ista, ci som dostala prave najzrozumitelnejsiu odpoved:

„Su to cerstve vlasske orechy v gumovej marmelade."

Kazdopadne, pripisujem si dalsi imaginarny bod do tabulky mojej tureckej adaptacie. A drankam od Mine dalsie keçe boynuzu, hoci ma z toho predosleho este stale neprestala boliet celust. Po troske internetoveho skumania uz viem, ze sa tomu po latinsky nadava Ceratonia siliqua, cize Rohovnik obecny. Jeho semena sa v minulosti vdaka svojej jednotnej vahe pouzivali ako zavazie, z coho vznikol nazov pre hmotnost drahych kovov "karat" (arabsky nazov semien je kharrub, po grecky karatlon). Nie kazde semeno sa moze pochvalit takym vyznamnym uspechom svojich predkov.

Po desiate sa nikto neponahla spat do prace, podla Turkov si najprv treba zafajcit. Aby som sa vyhla neprijemnej arome zblizenia, prekluckujem pomedzi plechove krabicky s tabakom a statocne sa s kotucikom toaletneho papiera vyberam skrz pole k nasej vzdialenej toalete. Jej popisom vas nebudem trapit. Pre tych, ktori videli film Milionar z chatrce napisem iba: pamatate si scenu, kedy chcel Jamal ziskat podpis herca Amitabha Bakchchana, a musel kvoli tomu vyuzit tu najneprijemnejsiu unikovu cestu z drevenej latriny? No teraz si uz viem zivo predstavit, co asi citil. Ked sa odtial vraciam, povazujem vlastne cigaretovy dym za celkom prijemnu vonu.

Zvysok dna uplynul ako nedelny maraton Gilmoriek- sice pomaly, ale stalo to za to. Ono to tak byva po dobre vykopanej praci.

Vecer sme v kamennom ohnisku na dvore rozlozili ohen proti trudnomyselnosti, a Turkyne okolo neho na tvrdych vankusoch rozhodili zavoje svojich krasnych hustych vlasov. Kedze rozhovor prebiehal po turecky, citila som sa po chvili ako velmi nemotorny spion- sice nenapadny, ale ziadne cenne informacie som nezachytila. Napokon si ku mne prisadla Tuba.

Tuba je ten typ cloveka, o ktorom vzdy viete, ze tu je, pretoze to da velmi razne najavo. S nicim sa (takpovediac) neserie, na nic sa nehra, a ked ju niekto nastve, tak z toho ma sadru. Po anglicky nehovori, ale ma velmi dobru nemcinu. Napriek tomu sa vsak skalopevne rozhodla, ze na mna bude hovorit turecky a hotovo. Samozrejme jej vobec nerozumiem, ale po chvili rozoznavam slovo, ktore pouziva velmi casto: „Kanka."

Podla Mine to znamena „Dude" (Vole). Takze namiesto zmysluplnej konverzacie su moje prve rozhovory s Tubou vlastne take primitivne kankovanie sa. Trosku sa ma snazi naucit po turecky, ale skoncime pri

„Ben Tarzan, sen Jane."

Pricom ja som za Tarzana, pretoze mam strapatejsie vlasy (na vyskumoch sa malokedy cesem, a vacsinou z toho prirodzene dredatiem). Musim sa priznat, ze sa mi Tuba paci. Aj ked na zakladnej urcite inym detom kradla cukriky. A tahala ich za vlasy. Aj mna obcas potiahne za tie moje chumace, a sladko pri tom zapradie hrubym hlasom:

„Kankaaa..."

Takze si predsa len myslim, ze by mi moje cukriky nikdy neukradla.

 

Spisovateľov komentár k príspevku

bez korektur a diakritiky


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
elam
10 bodov - odporúčam
.  
Spisovateľ/Autorelam Pridané dňa10. októbra 2013 17:31:26
odporúčam
precital som si s pozitkom:) tesim sa na dalsi diel  
Spisovateľ/AutorLorius Pridané dňa14. augusta 2013 00:24:59
Ellinae
on je ale tento podla mna trosinku slabsi, pretoze dni tu ubiehaju dost stereotypne, ked sa clovek prehryzie tym vzrusujucejsim zaciatkom. Ale archeologia je hlavne o tom- o drobnej, kazdodennej, nikdy nekonciacej praci a urcitej rutine, ktora funguje vramci kazdej expedicie. Ale aj kazdodennost je dolezita :) bez nej by vynimocne veci tak nevynikli.  
Spisovateľ/AutorEllinae Pridané dňa14. augusta 2013 13:43:56
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8