ty si gýčový, povedala

rozpustím ruky na dy/im

 hmotu si viac tuším ako viem

                   o teórii strún

                                  ležíš mezi prsty

                                  v úschovnej skrinke na ľudí

                                                        kde sme posekali vzduch

                                                                 a pľúca už znova kĺžu

                                                          v  cigarete

                                                         ktorá je prirodzeným vyvrcholením

                                         našich amorfných tiel

                                      je ľahká

                                                     nachvíľu

                                                 moja

                                             p o m a l á    

                                a  b o l e s t n á  s m r ť

                                                  v kuželových náznakoch

                                                  svet je Prahou

                                          pod moľami

                                                neprehltni ich