Sama doma 1. časť
Spisovateľ/ka: €W@ | Vložené dňa: 18. augusta 2013
http://citanie.madness.sk/view-44623.php
Pouličná lampa mierne osvetlovala máš dom. Ešte som mespala. Hlavou mi vŕtala otázka: "Kde sú rodičia tak dlho?" Mama pracuje v reštike, a otec je policajt, presnejšie pracuje v oddelení vrážd. Už som viac nevedela čakať. Zapla som si mobil, a vyťukala maminé číslo. Nedvíhala! Potom som zavolala otcovy. Vyzváňalo....ale nezdvihol! Začula som rachot, a zapchala si uši. to iba nákladný vlak prešiel po kolajniciach. Náš byt mal vela nedostatkov. Oproti bytu je krčma. Stále tam ide hudba a vykrykujú opilci. V noci išli vlaky...to ma rušilo. A môj nedostatok bol ten, že som sa bála v tme. Bola som čoraz nervôznejšia. Lahla som si do postele. Začala som si čítať. Dúfala som, že to mi pomôže, no v kuchyni sa ozval šum. striasla som sa. Zakryla som sa perinou, a modlila sa, aby ma mňa niečo z kuchyne nevybaflo. Bolo ticho. Pomali som si pritiahla knihu k sebe, ale bála som sa čítať. Iba som si listovala v knihe. Bohužial som zistila, že potrebujem ísť na vécko. Ale nie! WC je na druhej srane chodby, a ja sa tam musím vybrať, ináč sa počúram! Pomali som vyšla z izby, a zapla svetlo na chodbe. Pomali som sa vybrala do kuchyne, a aj tam som zapla svetlo. Až potom som sa odvážila ísť na vécko. Keď som sa vracala do kuchine, napadlo mi, že som hladná. Mala som v chladničke ešte kúsok obeda. ale chladnička je v špajze. Ja tam nejdem! Ale nakoniec som sa premohla a vošla do špajze. bohužial tam nebola lampa. My sme sa totiž nedávno presťahovali, a iba v niektorých izbách bolo svetlo. Tak som rýchlo vybrala rezance a ryžu. Dala som si to na tanier a vložila do mikrovlnky. Zase išiel nákladný vlak! Rýchlo som si zapchala uši, a pokúšala sa nepanikovať. Ako odišiel vlak večera(obed) bol hotový. vybrala som sa do izby. Zappla som rádio, a začala jesť. Keď som dojedla, zistila som, že som zabudla vodu. Opäť som zapla svetlo a išla do kuchyňe. Zobrala som fľašu s kofolou a zhasla som. V izbe som sa napila, a zavrela dvere. Už bolo lepšie. Už som sa nebála. Ale zrazu sa otvorilo okno. Stuhla som. Asi 5 minút som ani nedíchala. potom mi napadlo, že som zle zavrela okno. Išla som ho zavrieť. "Ale nie! Bude búrka!" Rýclo som zavrela okno, a išla som na chodbu. Všetky okná som zavrela. Až keď na chodbe zhaslo svetko, som si uvedomila že sa nebojím. Ale to ma tak vystrašilo, že som opäť stuhla. Predstavovala som si ako sa približuje neaký duch, alebo upír(tých som sa bála najviac). Cítila som, ako my korienky vlasom vystávajú hore.http://citanie.madness.sk/view-44623.php
POKRAČOVANIE NABUDÚCE!DÚFAM, ŽE SA VÁM TO PÁČILO!
