Sama doma 2. časť
Spisovateľ/ka: €W@ | Vložené dňa: 19. augusta 2013
http://citanie.madness.sk/view-44634.php
Už by mi asi aj vlasy vypadali, ale našťastie som začula pred dverami hlasy. Ale moja spoľahlivosť netrvala dlho. Boli to dva neznáme hlasy! Hneď ma napadlo, že sú to zlodeji. Pomali som odišla do kuchyne pre nôž, a zamkla dvere. Započúvala som sa. Hádali sa, ako otvoria dvere:http://citanie.madness.sk/view-44634.php
„Božno by sbe bali zazbodiť! Božno dáb otboria!"
„Nie! Ty buď ť-ť-ť-i-ch-ch-ch-ooooo! Ja za-kkk-ŕŕŕi-čččím na dveeee-reee, a tieeee vypas-pad-pad núúú samiiiii!"
Musela som sa zasmiať. Určite to boli opilci! U nás nebolo žiadne výnimočné stretávať sa s opilcami. Ale ako sa dostali do budovy? Je vždy zamknutá! Potichu som odišla pre nahrávač, ale keď som sa vrátila, tak bolo ticho. Tak som sa vybrala do izby. Zamrazilo ma. Pred počítačom sedel duch! Ani som sa nepohla. Keď ma uvidel, zmizol. Zavrela som za sebou dvere, a ľahla si do postele. Ani som sa nepohla. Pomali som sa pozrela na hodinky. Ukazovali 00:48. Preľakla som sa.
Pozrela som na počítač. Bola tam otvorená nejaká stránka. Priniesla som si počítač (notebook) do postele, a začala som hlasno čítať: História mesta Germundovo
Toto mesto sa vyskytovalo na severe Slovenska. Podľa archeológov v 14. storočí. Panoval tu istý panovník Martin. Raz keď bol na love, už sa nevrátil. Všetci vedeli prečo. Les obývali divoký ľudkovia. Každý sa ich bál. Keď nastúpil nový panovník, žiadal od ľudí, aby vyvraždili kmeň divokých indiánov. Nikto však nechcel riskovať život. Takže panovník musel zabiť sám jedného domorodca. Potom sa ľudia osmelili, a vyvraždili celý kmeň. Ale pred tým než šamana zavraždili, vyriekol kliatbu. Vtedy vymrelo celé obyvateľstvo na strašnú chorobu. Vraj ich prestali poslúchať nohy, potom ruky, a nakoniec umreli na strašné bolesti brucha. Toto všetko je podložené faktami. Našli sa aj spisy o opise tejto choroby.
Paff! Toto ma zobralo. Pozrela som sa na mapu. Veď to je to mesto v ktorom bývam! Pozrela som sa na mapu mesta. Nie veľmi som sa v tom vyznala, ale to som si všimla, že cintorín bol presne tam, kde stojí náš byt! Toto bolo na mňa už priveľa! Zobrala som si kabát, papuče, a vyšla som von. Vonku som sa nadýchala čerstvé vzduchu. Zrazu som za sebou začula kroky. Najprv mi to nevadilo. Myslela som si, že ide do krčmy. Ale nie! Zastala som. To tiež zastalo. Bleskurýchle som sa otočila. Skoro som omdlela!
