Krvavé slzy vlka-8,kapitola-Viac ako len otravný

Po roku sa mi podarilo poraziť ako Gardien, tak aj Harpera, ale ja som nebol spokojný. Vedel som totiž, že na Mika nemám a to ma vždy rozzúrilo, ale hlavne som, vedel, že som ich porazil preto, lebo som už nikdy nepodceňoval súpera a to ma žralo. Vždy, keď som išiel do boja, vedel som, že vyhrám, ale teraz som si pred každým bojom hovoril, ale čo ak ma porazí. To, že som nepodcenil súpera, zo mňa robilo víťaza, ale ja som spokojný nebol, lebo som bol pokorený. Pred každým bojom.

Môj život sa stal vo vile monotónny. Väčšinu dní som nič nerobil a váľal som sa v stajniach. Mike ma občas niekam poslal alebo ma použil ako zastrašujúci prostriedok. Rýchlo som sa stal jeho verným vlkodlakom, niekým komu veril. Nevedel som, prečo musel vedieť, ako veľmi ho nenávidím, aj keď teraz som mu úctu preukazoval často. Vo vile ma stále každý jeden vlkodlak nenávidel, niežeby ma to nejako trápilo, rád som bol sám. Vždy som sa bavil len s Harperom a počúval Mikove rozkazy, všetci ostatní pre mňa boli tabu. Teda občas sa mi do cesty pritrafil Ted a toho som prirodzene vždy poslúchol, keď niečo potreboval. Ale jeden deň sa malo niečo zmeniť.
Sedel som na nejakých bedničkách na nádvorí. Hľadel som do steny pred sebou a bol som zamyslený. Do uší mi revala hudba. Aj cez slúchadlá som započul, ako ku mne niečo letí. Prudko som sa tomu vyhol. Oproti mne do steny narazila basketbalová lopta, odrazila sa, spadla na zem a kotúľala sa okolo mňa svojmu majiteľovi, ktorému tá lopta pravdepodobne ušla. Obzrel som sa, aby som videl, kto ma to skoro trafil. Loptu zo zeme práve zdvihol vysoký chalan. Poznal som ho, bol to vodca zabijakov, zelené oči a teraz už krátke gaštanové vlasy. Nedávno jeho svorka prišla do vili, Sam si pýtal nejaké voľno a tak svorka odišla s iným vodcom. Sam ešte nemal odpracované svoje roky, ale zdalo sa, že Mike si ho ako vodcu váži a tak mu vyhovel. Pamätal som si, ako ma pozval k sebe do svorky. S úsmevom sa na mňa pozrel, keď sa vystrel aj s loptou v náručí. Znechutene som si ho obzrel, ale viac som to nekomentoval. Väčšina vlkodlakov by sa rozklepala a mala by veľa ospravedlňujúcich rečí. Ale on nemal. Rozhodol som sa ho ignorovať. Možno sa bojí tak, že ani nevie, ako sa rozpráva. Znovu som sa otočil smerom do steny a ignoroval ho.

Keď som, ale započul loptu vzduchom letieť zase smerom na mňa, primrzol som. To nemôže byť pravda. Rozhodol som sa neuhnúť a lopta ma trafila do ramena. Dal som si slúchadlá von z uší a pomaličky som sa otočil, dúfal som, že to bude zase niekto iný a že mám jednoducho smolu, lebo to by bolo rozumnejšie vysvetlenie ako to, že Sam do mňa hádže loptu úmyselne. K môjmu prekvapeniu to bol znovu Sam. Držal loptu v rukách a usmieval sa na mňa ako dement.

,,Si v poriadku?" spýtal som sa ho v neuverení. Toto si ešte nikto nedovolil. Lebo všetci vedeli, že by som ich mohol umučiť.

,,Ja áno," povedal pokojne a potom sa zamyslene zamračil na loptu. ,,Ale to som sa chcel spýtať ja teba. Prečo si neuhol?" spýtal sa a vyzeral, že ho to naozaj zaujíma. Zavrel som oči a mierne zatrepal hlavou, zase som ich otvoril, ale Sam s loptou za mnou stále stál.

,,Prečo som neuhol?" zopakoval som jeho otázku pomaly a jasne. ,,To myslíš ako vážne?" nebol som si istý, či nejde o nejaký žart, ale kto okrem Gardien a Harpera by si dovolil zo mňa uťahovať. Nikto, na to sa ma všetci priveľmi báli.

,,Samozrejme," prikývol, akoby sa on bavil s duševne chorým a nie naopak. ,,Hodil som po tebe loptu a ty si musel vedieť, že na teba letí, tak prečo si neuhol?" Pozeral som na neho ako tela. To nemôže myslieť vážne. Radšej som skočil na notu, ktorej pochopí aj tento zaostalý magor.

,,Máš rád bolesť, Sam?" spýtal som sa vážne a pokojne s pohľadom, s ktorým som vedel vydesiť aj Mika.

,,Myslíš, keď ju pôsobím, alebo keď ju niekto pôsobí mne?" spýtal sa a podozrievavo na mňa pozrel, akoby som mu položil nejaký chyták. Môj pohľad typu žiješ, lebo som to dovolil, ho nijako nezaujal.

,,Keď ju niekto pôsobí tebe," povedal som s krásnym, falošným úsmevom na perách.

,,Ani nie. Prečo?" nadvihol obočie, ako niekto, kto nechápe podstatu tej otázky.

,,Lebo iba ten, ktorý bolesť miluje, môže hodiť loptu do mňa," povedal som a ukázal som si prstom na hruď.

,,Hmmm," zatiahol Sam, chvíľu vyzeral, že rozmýšľa a potom po mne loptu znovu hodil. Teraz, keďže už som mu bol otočený čelom, som loptu chytil a pozrel na neho naozaj ako na magora. Už som bol presvedčený, že nemôže byť normálny. ,,Poď si zahrať," tak táto jeho veta bolo klinec do jeho rakvy. Musím Mika informovať, že medzi vodcami má psychopata.

,,Ty vážne nie si normálny," poznamenal som, keď sa trochu prikrčil a začal sa mierne pohupovať z nohy na nohu, akoby čakal, že začnem driblovať a budem sa okolo neho snažiť dostať ku košu.
,,Počuj, ty nemáš kamarátov, ktorí by si s tebou zahrali a už si tak zúfalý, že dúfaš, že prežiješ mňa, keď po mne budeš chcieť hru?" to bol totiž jediný rozumný dôvod, prečo sa správal ako samovražedný kretén. Všetci vedeli, že vytočiť mňa, je samovražda. Zase sa vyrovnal a bez úsmevu s vážnou tvárou mi povedal.

,,Ja tých kamarátov mám, ale ty nie," poznamenal a ja som mal čo robiť, aby som začal dýchať. To myslí vážne? To hovorí so mnou?! Vtedy mi to došlo, ten chudák nevie, s kým hovorí. Asi si na mňa jednoducho už nespomína.




,,Ty si buď to totálny blázon, ktorý patrí na psychiatriu, alebo netušíš, s kým sa rozprávaš," oznámil som mu chladne a on sa zase usmial. Ten chalan sa stále usmieval. Chcelo by to hrubú niť alebo ešte lepšie nejakú hrubú bavlnu a napchať mu do huby toľko látky, že by sa ledva dala zavrieť a následne ju zašiť. To by som mohol urobiť, možno sa poučí.




,,Ale áno, ty si Chris," povedal mi vecne. No dobre možno pozná moje meno, ale rozhodne nevie, kto som. Lebo keby to vedel, tak by sa mi z diaľky vyhol.




,,Ale ty nevieš...," nenechal ma dopovedať. To sa mi tiež nestávalo, keď som hovoril ja, tak som hovoril ja a ostatní držali jazyk za zubami, lebo by som im ho pokojne mohol vytrhnúť.




,,Si Harperov zverenec. Vyhladil si niekoľko upírskych klanov. Si možno momentálne najsilnejší Mikov bojovník. Vyžívaš sa v mučení upírov," zarecitoval mi to ako žiak, ktorý učiteľovi hovorí poučku z knihy.




,,A niekedy sa mi dostane pod ruku aj drzí vlkodlak ako ty," povedal som a dúfal, že tú skrytú vyhrážku pochopí. Vyzeral zamyslene a potom vyhlásil.




,,Hej, aj to je možné," mykol nakoniec ramenami a usmial sa. ,,Tak hráme," znovu sa prikrčil a zase sa začal pohupovať z nohy na nohu.




,,Hráme, keď to chytíš," uškrnul som sa a mykol hlavou k lopte vo svojich rukách. Sam chvíľu vyzeral, že zvažuje.




,,Dobre," prikývol nakoniec. To je debil. Musel som si to myslieť, lebo už som bol presvedčený, že ten fagan nie je v poriedku. Šmaril som loptu po ňom celou silou. Každý len trochu normálny, by sa uhol, ale Sam to nespravil. Rýchlo pred seba natiahol ruky a keď sa lopta udrela do jeho dlaní, započul som jeho bolestí vzdych a lámajúce sa kosti. Rýchlo letiaca lopta mu zlomila obe zápästia bez pardónu. Lopta spadla na zem a Sam s bolestne stiahnutou tvárou pozrel na svoje ruky. Pocítil som zadosťučinenie, možno sa poučil. Ale keď Samove ruky dopraskali a kosti zase zrástli, dvakrát s nimi potočil v kruhu. ,,Tak hráme, nie," zase sa usmial. Mal som pocit, že som sa ocitol v obzvlášť zlom sne. To musí byť vtip. Ale keďže loptu chytil, aj keď len na chvíľu, než ho bolesť prinútila ju pustiť, rozhodol som sa, že si tú hru užijem. Zdvihol som loptu zo zeme a začal som driblovať.




,,Fajn," povedal som sladko, ale v mojich očiach sa musel zračiť hnev a Sam musel vedieť, že mu to len tak neprejde, keď sa proti mne postavil.
,,Pískame fauly," oznámil som mu a rozbehol som sa driblujúc ku košu. Vrhol sa ku mne zozadu a ja som ho surovo udrel lakťom do tváre. Hodil som kôš a otočil som sa na neho. Bol prehnutý a ruku na tvári mal zakrvavenú od krvi, ktorá sa mu rinula zo zlomeného nosa. ,,Ja som ťa sfauloval? Áno?" spýtal som sa ho a keď na mňa zdvihol pohľad, asi mi v očiach uvidel niečo nebezpečné.




,,Ale nie, kde by," povedal a zase sa usmial. ,,Hráme ďalej," povedal a vzal si loptu. To ma dožralo. Naša hra trvala asi hodinu. On hral čisto. Ja som mu sedemkrát zlomil nos, vybil dva zuby, trikrát som mu zlomil členok a dokonca keby bol človek, mal by aj otras mozgu a ten blázon stále stál a stále chcel hrať. Po hodine to ale prestalo baviť mňa.




,,Fajn , ja končím, mám ešte nejakú prácu," zvrčal som, aj keď ma zo začiatku bavilo mu ubližovať, už mi to začalo liezť na nervy, lebo nech som sa mu bolesť snažil spôsobiť akúkoľvek, on nemal problém s tým hrať ďalej.




,,Jasne rozumiem," prikývol s úsmevom, za ten úsmev by som ho najradšej zdral z kože. Naštval by sa Mike veľmi, keby som mu zabil jedného z vodcov. ,,Zahráme si na budúce," zakričal za mnou, keď som vchodovými dverami vošiel do vili. Mal som čo robiť, aby som sa neotočil a naozaj ho nezmrzačil.




,,To bolo veľmi priateľské," povedal kyslo Harper, keď som vošiel do jeho izby. Sedel pri okne a pozeral von.




,,Ty si ma špehoval?" spýtal som sa, keď som vykukol a uvidel som Sama, teraz si hádzal na kôš s ďalšími štyrmi vlkodlakmi, ten chalan sa vždy vynájde. Chvíľu som ho pozoroval. ,,Mal by si povedať Mikovi, že jeho vodca je duševne chorý," povedal som a rozvalil som sa na Harperovu posteľ. Harper sa na mňa pozrel primračene.




,,Sam ťa už pár dní z diaľky pozoruje. Dokonca so mnou o tebe hovoril," preťal ma Harper pohľadom, tiež som sa primračil. Prečo toho vodcu tak zaujímam? ,,Chcel byť len priateľský. Priznajme si to Chris. Ty priateľov nemáš, čo je zlé na tom nejakých si urobiť?" keď mi tú otázku položil, mal som chuť mu odvrknúť len dve slová, mama a Ellen. Obe som miloval a obe stratil. Nechcem si k sebe nikoho pripúšťať.




,,Do toho ťa nič," odsekol som namiesto toho a pretínal som ho nepriateľským pohľadom. Harper vstal od okna a sadol si ku mne na posteľ.




,,Synček, život s ľuďmi okolo seba s ľuďmi, ktorý ťa milujú a miluješ ich ty, je ľahší," zavrel som pevne viečka, prečo ma ten grázel musí tak poznať?




,,Nie, je bolestnejší," odsekol som a posadil som sa mu chrbtom. Započul som, ako sa za mnou pohol a jeho ruky boli razom v mojich vlasoch.




,,Poď so mnou do mesta, stále nosíš len moje vynosené veci," šepol mi do ucha, keď ma zozadu objal.




,,Hmmm, načo by mi boli nové veci. Nie je to jedno, čo mám na sebe?" spýtal som sa ho. Nikdy mi na oblečení nezáležalo. Vždy som mal na sebe to, čo Harper zo svojich vecí nenosil. Postavovo sme boli skoro rovnaký, tak prečo nie. Dával som prednosť obyčajným rifliam a hocijakému tričku. Naposledy mi Harper kúpil veci, keď som mal pätnásť a na chvíľu som sa tu stavil. V tých modrých rifliach a červenom tričku som bol až do vtedy, kým som nestretol Samovu svorku. Aj teraz som mal na sebe len nejaké Harperove vyradené veci.




,,Vieš oblečenie robí človeka a ty sa obliekaš horšie ako homlesák," zasmial sa Harper a zliezol z postele. Chvíľu sa hrabal v skrini. Hodil mi biele tričko a bledomodré rifle. ,,Prezleč sa, ideme nakupovať." Hoci neochotne nechal som sa ním zatiahnuť do nákupného strediska. Harper mi stále ukazoval rôzne veci, ale moja reakcia bola stále rovnaká a to jednoduché, ,,hmmm." Keď sme ani pod dvoch hodinách nič nekúpili, teda Harper si rozhodne nakúpil, zatiahol ma do jednej kaviarne v tom nákupnom centre. Štuchal som do marlenky vidličkou, zatiaľ čo on mi dával rozumy o tom, že by som mal dbať trochu o svoj vzhľad, lebo inak vyzerám ako bezdomovec. Príliš som ho nepočúval, cítil som na sebe totiž príliš veľa pohľadov. Chvíľu mi trvalo, než som si uvedomil, že tie pohľady sú od ľudských dievčat a že tie pohľady poznám. Také na mňa hádzal Bree. Znervóznel som. ,,Deje sa niečo?" Harper si všimol môj nepokoj.




,,Nie ja len," naštvane som pozrel k partii dievčat, keď som na nich pozrel, začali sa pochechtávať a niečo si šepkať. ,,Prečo na mňa stále tak zízajú?" Harper zažmurkal, ako keby uvažoval nad tým, či to čo hovorím, myslím vážne, ale nakoniec povzdychol.




,,Si vlkodlak a ako taký si nádherný. Vlastne ty si krásny aj na vlkodlaka, tak je prirodzené, že priťahuješ pohľady dievčat," pozrel som na neho trochu nechápavo a jemu to asi až vtedy došlo.




,,To nemyslíš vážne? Že nie?" Harper na mňa hľadel ako na prízrak.




,,Čo nemyslím vážne?" spýtal som sa asi viac ako len dotknuto. Harper sa pleskol rukou do čela a zavrel oči.




,,Ako veľmi si skúsený v tejto oblasti?" spýtal sa ma a ja som chvíľu rozmýšľal, nebol som si istý, kam tým mieri a asi to pochopil. ,,Ako si na tom s dievčatami, Chris?" vysvetlil trochu netrpezlivo. Keď som sa zase mierne nechápavo primračil, pokračoval. ,,Ty a sex? Chápeš čo chcem vedieť?" vyzeral trochu vyvedený z miery. ,,Vieš, čo to vôbec je?"




,,Samozrejme," zareagoval som dotknuto, aj keď to možno nebolo na mieste. Mal som totiž len hmlistú predstavu. Vlastne, keby sa ma to spýtal pred rokom, tak neviem či by som povedal samozrejme, ale od doby, čo som vo vile, som sa dostal k televízoru, knihám a občas som zachytil aj nejaké vzťahy vo vile.




,,A na koľko tomu rozumieš? Mal si vôbec sex?" prečo mi prišlo trochu hlúpe to priznať. Záporne som pokrútil hlavou. Harper na mňa pozrel vyjavene. ,,Máš dvadsať jedna," dostal zo seba z ťažka.




,,No a ja nikoho nemilujem," povedal som obranne, čo som z jednej z knižiek v knižnici vyčítal. Pár romantických filmom som videl a kníh som čítal.




,,Čo s tým má sex čo spoločné?" spýtal sa Harper trochu nechápavo, ale mne tak rozvrátil všetko, čo som o sexe vedel. Tých filmov som nevidel veľa, tento druh kníh ma nikdy nezaujal, čítal som kvôli informácia teda väčšinou knihy vedecké. Takže jediné čo som o sexe vedel, čo som vydedukoval, bolo, že sa ním robia deti v živočíšnej ríši sa to nazýva párenie a z romantických filmov som zistil len toľko, že ľudia to robia, keď sú do seba zamilovaní. Tu moje poznatky v podstate aj končili.




,,Mám pocit, že som v niečom asi pozadu," priznal som neochotne, keď sa ten Harperov neveriaci pohľad nemenil.




,,Tak toto, by ma nenapadlo ani v najbláznivejšom sne, že budem dvadsať jedna ročnému chalanovi vysvetľovať..." tu som ho prestal počúvať, lebo som si všimol chalana kráčajúceho popri kaviarni. Zastavila ho nejaké baba a začali sa rozprávať. Ale prečo ma ten chalan zaujal. Mal všade po tvári kov. V obočí, v nose, ucho mu od železa nebolo ani vidieť, ale tie kovy na jeho tvári, bola len vec, čo ma zarazila, ale mňa ohúrilo a oslovilo jeho oblečenie. Mal čierne tričko s nejakým nápisom a obrázkom. Bol to dosť krvavý výjav. Rýchlo som pochopil, že je to tričko nejakej hudobne skupiny. Mal na sebe čierne rifle s vybíjaným opaskom, z ktorého visela hrubá reťaz.




,,Harper," zastavil som tok jeho slov a myslím, že mu až teraz došlo, že ho nepočúvam. ,,Vidíš ho," ukázal som na toho chalana a Harper sa obzrel.
,,Vyzerá úžasne," Harper sa zarazil a prestrašene na mňa pozrel.




,,Hádam nie si gay?" povedal a podozrievavo si ma obzeral.




,,Čo je gay?" ten výraz som nepoznal, ale nevedel som od toho chalana odtrhnúť oči.




,,Homoš? Homosexuál?" povedal Harper dôrazne. ,,Vieš to je...," ale ja som ho nenechal dopovedať. Toto slovo som poznal z tlače. Niekde povolili homosexuálne manželstvá a tak som si zisťoval, čo to vlastne je.




,,Nie som," odsekol som. ,,Mne sa ľúbi to jeho oblečenie. To chcem tiež," povedal som, aby ma pochopil a nerobil si mylné závery.




,,Aha, tak povedz tak, už som sa začínal báť. Zaplatím!" zavolal na čašníka a hneď ma ťahal do obchodu. Rýchlo som zistil, že tu sú samé také veci.
,,Metal fešák, metal," povedal a rozhodil rukami. Tak toto oblečenie, sa mi viac ako len páčilo. Zašli sme aj do kaderníctva. Síce som huboval, že vlasy si ostrihám aj sám, ale Harper na tom trval. Vlasy som si príliš skrátiť nedal a Harper súhlasil s tým, nech si ich nechám dlhšie, len nech nevyzerajú, že som si ich strihal sám.








Bežal som lesom, do uší mi revala hudba, ale aj tak som za sebou započul, druhého bežca. Stiahol som sa ku kraju, aby ma mohol obehnúť, lebo som počul, že beží rýchlo. Necítil som, kto to je, lebo som bežal proti vetru, ale keď sa vedľa mňa zaradil Sam, mal som čo robiť, aby som nezačal škrípať zubami. Rozhodol som sa to, ale neurobiť a zrýchlil som tempo, keď som si uvedomil, že on so mnou zrovnal krok. Zrýchlil ho aj on a tak sa zase dostal vedľa mňa. Dúfal som, že toto nie je pravda a on naozaj neplánuje bežať so mnou. Začala som spomaľovať a doslova ma vydesilo, keď aj on. Naštvane som zastavil a uvažoval, či toto nie je nejaký nový spôsob tyranizovania. Zastavil som úplne, aj on a čakal na mňa. Strhol som si slúchadlá.




,,O čo ti, do pekla, ide?" zrúkol som na neho. Pozrel na mňa ako nevinnosť sama a ja som bol presvedčený, že ma dnes Mike vytrestá za zabitie jeho vlkodlaka.




,,Chcem sa len priateliť," mykol ramenami a mňa z toho jeho úsmevu skoro vystrelo. Bol srdečný a nefalšovaný.




,,Ďakujem," dostal som zo seba ledva, ledva. ,,Ale ja o priateľa nemám záujem. Dokonale si vystačím aj sám. Môžeš si dať pohov," zvrčal som a dúfal som, že dosť nepríjemne. Znovu som sa dal do behu a on sa ku mne opäť pripojil. Prudko som sa zastavil a aj on. ,,Ty nerozumieš, čo ti hovorím," zrúkol som. ,,Daj mi pokoj!" mal som dojem, že ma nikto nedokáže tak vytočiť ako tento kretén.




,,Nedám," šepol Sam tak láskavo, až som to skoro nevydržal a cúvol. Jeho srdce predo mnou až prekypovalo láskavosťou. To moje bolo studené a kruté. Také dve srdcia sa proste nezniesli. ,,Ty niekoho potrebuješ, len sa bojíš k sebe niekoho pustiť a nepopieraj to, ja viem, že...," moja päsť ho umlčala, ale on si len utrel rukou peru, ktorú som mu rozbil a pokračoval.
,,Bojíš sa, že ťa priatelia zradia, ale ja by som to neurob...," ďalšia rana. Sam už pri tomto údere cúvol. Z nosa sa mu začala valiť krv. Ale ako vlkodlak, bol do pár sekúnd zase v poriadku. ,,Nemusíš si priateľov hľadať, ja som si našiel teba," tak to bolo na mňa moc. Vrazil som mu takú až ho hodilo medzi stromy. Začal som ho mlátiť, ale on sa nebránil. Ležal na zemi a nechal sa.




,,Bráň sa!" zreval som na neho nepríčetne. ,,Bráň sa mi, lebo ťa zabijem!" vyhrážal som sa a cítil som ďalšiu krvavú slzu stiecť po mojom srdci. Možno preto, lebo vlkodlak predo mnou mal pravdu a ja som to vedel.




,,Nezabiješ," šepol Sam a vypľul krv. ,,Nezabiješ, lebo som prvý, ktorý ti niečo ako je priateľstvo ponúkol a hoci tvrdíš, že ho nechceš, je to lož." Pred očami sa mi urobilo čierno a ja som do nebrániaceho sa vlkodlaka mlátil ako do vreca, ale on nezdvihol ruku ani na protiútok ani na obranu a to bol asi jediný dôvod, prečo som ho nakoniec nechal žiť. Asi to, že sa nebráni ma zastavilo a ja som nakoniec naštvaný odchádzal od krčiacej sa skrvavenej kôpky. Ale prvýkrát po dlhej dobe som pocítil, ako sa vo mne niečo pohlo, niečo čo bolestene vykrivilo moju tvár a spravilo moje oči sklenými. Dlho som nechápal, ako sa mi podarilo udržať plač na uzde.