Mánia
http://citanie.madness.sk/view-448.php
Mám takú mániu.
Vždy, keď vidím nový, ešte čistý zošit, musím doň niečo napísať. A to na hocakú stranu.
No a potom... potom ma už nezujíma.
Hnusné odo mňa.
Viem.
Kvôli tejto mojej mánií sa musím vyhýbať hlavne papiernictvám. Je mi na zbláznenie, keď vidím všetky tie zošity.
Kopy zošitov.
Celé police, plné stránok, čo ma volajú. Ony sa chvália svojou krásou, vystavujú svoju vzácnosť na obdiv.
Dlho.
A potom prídem ja.
Doslova ich znehodnotím, lebo sa vrhnem na každý jeden zošit a vyhľadávam v nich svoje stránky. Tie nevinné a holé stránky.
Čudná mánia.
I to viem.
Viem vcelku dosť vecí, len to nie, čo za mániu to mám. Ani bojovať sa mi s ňou nechce, lebo ju milujem. Milujem zošity a ich holé stránky.
Sú tak krásne jedna pri druhej zviazané, a hrajú sa na hanblivé, keď sa halia do, niekedy nevkusných, obalov.
Ten ma nezaujíma.
Ja milujem ich nahotu.
Chcem strhávať z nich tie obaly a cítiť na mojej pokožke ich hladkosť a vábnu čistotu. A potom ich poškvrniť.
Je to rozkoš!!
Keď sa ináč nedá, znehodnocujem ich očami. Ako minule.
Stojím a zúfajúc dúfam, že snáď vyskočia a samy pribehnú. Potom už som na zemi, obsypávajú ma, objímajú a ja hladím tie prázdne stránky. Sú čisté, nevinné. Chvíľu vnímam čaro ich nezačatej existencie a potom to spravím.
Znova. Vyberiem pero a popíšem ich, poškvrním. Vášnivo. Neviem prečo mi to robí radosť, ale ani o tom nepremýšľam.
Raz ma pri vykonávaní tejto mojej maniackej činnosti oslovil jeden pán. Vraj ma už dlho pozoruje.
Náhle vo mne vzrástlo podozrenie. Čo odo mňa asi chce? Niečo mi povedať? Alebo ma do niečoho vtiahnuť?
Vlastne tomu tak bolo. Vtiahol ma do nového chápania mojej mánie.
Predal mi myšlienku. Doba jej splatnosti však nastala až neskôr.
Vraj v tých zošitoch nič nevidí. Majú iba svoju výrobnú hodnotu.
Až kým neprídem ja.
Dávam tým stránkam hodnotu slova, človeka. Hlavne však tú, ktorú ostatné zošity a stránky nemajú, a to hodnotu ducha. Vraj im vracia ich stratenú identitu.
Teraz po mesiacoch premýšľania nad touto duchaplnosťou, ktorú mi vnukol „náhodný“ okoloidúci, zriekam sa svojej mánie.
Idem sa z toho vyvetrať...
...Človek sa bez svojej mánie cíti ľahší.
- Aha! Obchod! -
Vchádzam a pozerám... Obchod s knihami!
Stránky s dušou!!
Veľa takých stránok!!!
Objavujem v sebe novú mániu... už nie čisté papiere, ale tie popísané, skúsené, tie s tou hodnotou.
Prešlo veľa dní a ešte sa nezjavil záhadný pán, čo by mi vysvetlil princíp mojej novej mánie a zbavil ma jej. Už, je však ten pravý čas na jeho návštevu, lebo zmysel tohto môjho „triezveho blúznenia“ upadol, keď súd vydal príkaz držať mi od tela všetky kníhkupectvá na minimálnu vzdialenosť 20 metrov.
Takto sa stáva:
-zo spisovateľa čitateľ
-z pannožrúta dámožrút
-z maniaka mesiáš
a v konečnej dobe „stratená existencia“, „vyvrheľ spoločnosti“, „obyvateľ väznice“......