Fakty ju míňali ako autá na obchvate okolo hlavného mesta VI

Veterná steeplechase

     K večeru dorazili v Simhatovom aute na Veternú. Bolo komické, ako si v izbe hotela obaja vzájomne naznačovali vlastne to isté.
     „Mojim ..."
     „Vašim ..."
     Pomiešali vety naraz, potom prirodzene pretláčali svoje: mojim, vaš, mo, vašim, va, mo, va. Dôležitým návrhom trvá, než zapoja uši. Vašim mojim autom. Zhoda návrhu vyvoláva nutkanie zaháňať pochybnosti, ktoré sa za týmto účelom vynárajú v hlavách. Hlava Dany chápala, zrejme Simhat pociťuje potrebu mať ju pod kontrolou, aby nebodaj zase neskĺzla do šlamastiky. U nej to bola skôr studňa s očami. Premýšľa, akože sa to volá tá jeho frajerka? Linda? A, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m,... aha, Žanela sa volá.
     Hneď zamierila po Čiaša. Bol trochu udychčaný, pred pár hodinami absolvoval tréning. Nevadí, nepoženie ho na smrť, no aj kone niekedy potrebujú určitú zmenu oproti zabehanému systému, preplesknutie, aby potom na pretekoch nekonali iba pomocou naučenej automatiky.
     Leon! Vidieť rodičov a vidieť rodičov. Popoháňa Čiaša. Cvála cez náhornú planinu k zrázu vzdialenom tri kilometre od stajní. Pod nimi údolie. Vietor v ňom všetko vykrúca, žongluje s vecami, ani s nadľahčenými bábkami na neviditeľných šnúrkach. Pri zemi v prachu poletuje lístie, konáre, plastové úlomky, aj kov zarinčí. Zosadne, hľadí do tmavého pažeráka pod nimi, potom už len sleduje oblohu.
     Myšlienky jej odbiehajú k predstavám chúlostivej budúcnosti. Všetko smeruje k technickému riešeniu situácie. Prísť k šetovi ako k lekárovi, stiahnuť nohavičky a mať všetko čo najskôr za sebou.
     Znovu sadá na koňa a preháňa ho po náhornej planine. Vzlietnuť tak do neba, preraziť až domov. Vidieť rodičov. Vyčerpaná zoskakuje.
     Čiašo má na dnes dosť, pulzuje to v ňom, akoby tepmi počítal hviezdy na čas. Tých je tisíce, jedna z nich blízko Daiely.
    Dupot pretrhol súkromie, naspäť nastokol pupočnú šnúru. Už nedýcha sama, už je skupina so Simhatom. Prikrýva ju dekou, ako nedávno. Posol tepla. Pozerá do studne a odhaduje, či, ale nakoniec iba nechávať doznieť plač.
     „Správa sa nezodpovedne."
     „Kto? Samozrejme, nezodpovedne. Možno nevydržím byť iba pre neho."
     „No veď asi ani nechce aby ste bola."
     „A potom ma bude mučiť?"
     „Nikto vás mučiť nebude. Garleón už dávno vyznáva silu chaosu pre zachovanie života. Planéta si nájde cestu. Tí, čo vás chceli uniesť, to bola skupina vyznávajúca tradíciu bolesti, mučenia, krvi. Sme už vcelku mierumilovná planéta, nebyť podobných výstrelkov."
     „Áno? A kozmická loď? A dve popravy? Prečo vám po oblohe lieta údajne mierumilovná skupina, ako hovoríte? Či to nebodaj tiež bola oná skupina čo s vami nič nemá?"
     „Chaosu treba občas pomôcť. Malé štuchnutie. Nebudeme pasívne očakávať šťastie."
     „Šet nič iné nerobí. Mne vraveli, že musím byť panna, keď prídem na Garleo. Zodpovedne sa podľa tohto riadim a poctivo čakám na šeta. A on ani nechce."
     „Až teraz som vás pochopil," jeho smiech akoby odštartoval beh na krátku trať. Najprv bol prerušovaný, dup jedna noha na zem, riadny odraz, dup druhá noha na zem, vymrštenie, zrýchlenie, nakoniec vyvrcholil v kŕčoch. Chcel niečo povedať, ale opäť ho to vzalo. Čakala až ho záchvat prejde. Tak toto jej Renier nemal robiť.
     „Dobre vám vraveli. Pre Garleo je dôležité že ste prišli ako panna. To ste predsa splnili."
     „Nerozumiem."
     „Veď ste tu už prišli. Už ste na Garlee."
     „Áha..., stačilo tu prísť. Prísť. Prísť... prísť..." nevedela prestať: „prísť... prísť"
     „Vaša energia sa pri prechode garleónskou atmosférou zdvojnásobila. To už sa vykonalo, čiže je všetko v najlepšom poriadku."
        Klusajú vedľa seba k drevenici. Zahanbená po korienky vlasov bude sa hanbiť pozerať do studne. Žanela určite nie je taká sprostá. Pri pomyslení na ňu rozdúchavala v sebe žiarlivosť.
     „O pár mesiacov bude steeplechase. Bude tu šet. Mohli by ste prísť."
     „Bude ma chcieť vidieť?"
     „Popostrčíme ho."

     Dva mesiace boli krásne dni, Dany na ne rada spomína. Zavolala Simhatovi, že či má niečo podniknúť s tancovaním, keď už maghamčanky majú povesť plesových hviezd. Zobral ju autom najprv do reštaurácie s hudbou v jednej malej usadlosti. Popili vínka, potancovali. Dany sa podarilo uvoľniť, ako dávno nie. Rokenrolová šnúra s dychovými nástrojmi rozohriala žilky v tele.
    „Máte ostré oči," povedal: „Valcovala ste nimi mužov na Daiele?"
    „Valcovala? Nie, to preto sú ostré, lebo muži ubližujú. Na Garlee."

    „Objednala ste si už tanečného inštruktora?" zavolal jej na ďalší deň. Keďže neobjednala, vyzdvihol ju z hotela ale tentoraz zaviedol k sebe domov. Budova na povrchu prezrádza vyšší štandard. No darmo by ste tu hľadali prepych v plnom zmysle slova. Prvá miestnosť bola v podstate náraďovňa, samá skrutka, kladivo, klince. Ďalšia miestnosť bola malá s jednou skriňou, stolíkom preplneným bločkami od kadečoho a televízorom. Naladil kanál s hudbou a pomalé evergreeny ich namočili do tanca. „Jeden dopredu, dva dozadu," povedal a tancovali na ploche dvoch - troch metrov štorcových.
    „Trochu," chcela povedať neupratané, nedostavané, ne..., ale dokončila iba: „svojské."
    „Inštruktor?"
    „Budete ma učiť?"
    „Nie," zasmial sa: „či ste ho už objednala?"
    „Vyzerala by som ako..."
    „No a?"
    „Všetci by..."
    „No a? Chcete vedieť tancovať?"
    „Áno."

    Objednala inštruktora. Tancovanie nešlo celkom podľa jej predstáv, elegantná kráľovná sa na ňu vyškierala spoza neviditeľného kúta a ona jej vracala silený úsmev typu, nech, no a čo.
Pár krát si ešte zatancovala aj so Simhatom.
    „Nemáte chuť na inštruktora?" doberal si ju, a zdá sa, že nie celkom nevinne.
    „Prečo? Mala by som? Nemám."
    „Sahafad. Funguje."
    „Nefunguje. Mám chuť."
    „Veď ste povedali, že nemáte."
    „Na iného..."
    „Na?"

    Raz sedeli v aute aj s jeho kolegom.
    „Ja bývam neďaleko, v Hirkove," informuje ju.
    „Mušen, my sme spolu. Nemiešaj sa do nás," prerušil ho Simhat.
    Dany bolo smiešne, ako sa Simhat pokúša hrať na žiarlivca. Ale zdalo sa jej, svojím spôsobom to zaberá.

     Rozhodla sa ísť na preteky. Dať šetovi ďalšiu šancu znie prijateľne. V skutočnosti ide otravovať. Rada by to zvládnuť, ako vtedy, keď na Daiele overovali jej predpoklady na pozíciu kozmonautky a ona ľstivo obišla nástrahy, aby nikto nezistil, že má vysokú magham hladinu. Samabu nechala v hotely. Žanele sa nedalo vyhnúť, Simhat ju bral ako prívesok. Vlastne bola jeho priateľkou, oficiálne aj v skutočnosti.
     Box so stoličkami a stolom, zahaleným z troch strán nepriehľadným mantinelom ich rozšafne zhltol, zatiaľ čo pod nimi sa vlnila súvislá tlačenica. Areál ako na dlani. Boli na treťom poschodí. Šetove miesto sa nachádzalo zarovno s cieľovou čiarou uprostred tribúny.
     „Teraz je priestor ísť," Dany pošteklilo v bruchu. „do hlavného preteku ostáva dosť času. Odvediem vás až k boxu a zariadim, aby vás pustili dnu."
     „Vie o tom?" uisťovala sa, či je všetko správne vybavené.
     „Nevie. Stojíme, stojíte," opravil sa: „na jednom mieste. Možno riskujem, ja neviem, hlavu, snáď nie, ale už ani ja nevládzem, nieto vy."
     „Ale veď ma vyhodí."
     „Však nech vás vyhodí."
     Pomrvila sa.
     „Chcete to mať za sebou?!"
     „Takto? Nie. Že ste ho pritlačili a vie o tom. Myslela som si. Ja nebudem robiť zo seba trkvasa."
     Vzdychol, otočil sa k Žanele a čosi začali švitoriť, akoby Dany nebolo.
     „Parisis vyhrá. Otázka je, ako zostaviť veľké poradie," Žanela ožila, počítala, striehla, robila múdre závery, akoby správaním mohla dotlačiť koňov v želanom poradí do cieľa. Parisis, šetov kôň, bol silné želiezko v ohni.
     „Keď tam štartuje Čiašo, vyhrá Čiašo," Dany tiež vie, kto vyhrá.
     „Štaruje," hovoria naraz, ale Simhatova hlava sa záporne kýva, že nevyhrá.
     „Vyhrá. Viem, čo je v ňom," vie keď ho cvalom hnala na oblohu, ako mu hralo telo spolu s myšlienkou Garleo je maličká planétka.
     „Uzatvorme stávky a uvidíme. Ani mi netreba veľké poradie. Kurz na poradie Čiašo, Parisis bude taký dobrý, že dosiahne rekordnú kvótu."
     Provokatívne sa usmial: „Ste si istá," opakoval vetu pre seba.
     „A?"
     „Stavme sa my dvaja."
     „Hej, že pôjdem k šetovi, viem. A čo by ste mohol urobiť vy?"
     „To je jedno, vyhrá Parisis."
     „Keď je to jedno, tak ak vyhrám ja, nepôjdete na ples so Žanelou," mrkne na Žanelu.
     „Ja sa s vami o nič nestavujem!" skríkla Žanela a opatrne sa poobzerala okolo, či to neprehnala, či je dostatočne nenápadná.
     „Však vy nie. Simhat. Vy si na ples choďte s kým chcete. "
     „Tichšie," Simhat tlmil duel hlasiviek.
     „Dobre, súhlasím. Skvelá stávka," privolil.
     Pár štartov bolo mimo hlavný pretek. Po nich, v poobedňajších hodinách, odštartovali Veternú steeplechase. Dany nemôže povedať, že Čiašo sklamal. Držal sa statočne. V závere zrýchlil viac ako ostatné kone, ale šetovho Parisisa nedostihol. Nebol to ostrý boj o dĺžku nosa, prehral o koňa.
     „Dobrý pretek," Žanela melie svoje, spokojne sa zahniezďuje do stoličky.
     „Tak aby sme ho stihli v boxe," Simhat tiež svoje.

     Vyzliekla sako, symbolicky jedna koža. Včera v posteli trénovala vety, čo povie.

    - Nato, že ste stihli zabiť zopár ľudí, môjmu priateľovi odrezať prst, uniesť ma na cudziu planétu, vyzeráme teraz dosť smiešne, nie?
     - Aj psa lepšie privítajú, keď vojde do izby, ako ste ma privítali vy. Syn, ak vôbec nejaký bude, isto na chovanie svojho otca bude hrdý.
    - Mali by sme sa čo najskôr pustiť do diela, nech máme milé povinnosti čo najrýchlejšie obaja za sebou.
    - Sviňa. - jednoduché a jasné.
    - Zdá sa mi, že sa priveľmi ponáhľame, tak som prišla zmierniť tempo.
    - Simhat mi vysvetľoval, že mi chcete nechať slobodu, kým ma uväzníte. Kedy pochopíte, že o slobodu som prišla vstúpením na vašu kozmickú loď a vrátiť mi ju môžete iba v podobe letenky na Daielu.

     Výčitky nie. Nebude kopať hrob vzťahu, ktorý má, aj keď minimálnu, šancu na úspech.
Pred vstupom do boxu stál strážnik.
     „Šet si prial vidieť osobu, čo sa zaslúžila o zlepšenie formy Čiaša," Simhat kvalitne predstieral, že všetko je vlastne šetov nápad. Strážnik sa nedal celkom zmiasť, zaklopal, pootvoril dvere, porozprával sa so šetoma nakoniec pustil Dany dnu.
     „Čo chceš?" Leon odvracia pozornosť od spoločníčky, čo s ním bola v boxe.
     „Mal si pravdu," Dany pozbierala všetku bielu farbu z ohrád, čo ňou boli natreté: „zistila som si kto si a usúdila som, že si pre mňa dobrá partia. Chcela som ťa vidieť."
     „Mal by som si ťa poriadne poobzerať," v nálade, čosi pil so spoločníčkou, sa do Dany zamotal, potom pevne chytil obe konce blúzky pri krku a roztrhol ju. Zápasil s franforcami, kým ona nestála do pol pása holá.
     Dany zaryla oči do jeho spoločníčky: „To bude, ako Simhat povedal, tá mladá, pekná, inteligentná."
     Trochu ním myklo, trhal jej rukami, kým si neoveril prsteň: „Prepáčte, nespojil som si letušku pilotku s maghamčankou. To je tak, keď sa nedá spoľahnúť na sluhov." Pokračoval vo výhovorkách: „Ako ste sa prešmykla Simhatovi do leteckej kabíny? To je pekný poriadok, aby sa nám maghamčanky rozťahovali v lietadlách. Neviem, či Simhat dostatočne kvalitne zastáva svoj post."
     Dany túžobne zachytáva akú-takú úctu v podobe vykania, ale asi nemožno dať úctu tam, kde je už všetko pošliapané všetkými smermi.
     „Ja som si tiež nespojila šeta s odkundesom na lavičke."
     Už bol pre Dany cudzí a ostane cudzí. Lepší by bol úplne cudzí tvor, lebo nič nie je cudzejšie, ako to, čo sa vám odcudzilo.
     „Som zaľúbený, nebolo by to fér."
     „Pre oboch to nie je fér. Nič nie je fér. A najmenej fér je, že nič nie je. A ani už nič nebude. Aj ja som zaľúbená."
     „Áno," intonácia, ako si je istý blafákom: „a ktože je ten šťastný?"
     „Simhat," vypadlo to z nej ako kocka zo zrútenej stavebnice. Lomoz, ostré hrany, len obrázok nikto neštuduje.
     „Zle zastáva svoju funkciu. Garleóni radi obetuvávali život, len aby mohli maghamčanke spievať pieseň. Kým súčasnosť má korene v minulosti, história najskôr bude mať korene v súčasnosti. Neviem, neviem, Simhat, neviem, neviem," poslednú vetu akoby rozprával so Simhatom. Záleží mu na ňom.
     „Obleč si to," vyzliekol si biely športový kabát.
     „Netreba. Maghamčanky sa doteraz uvádzali do spoločenského života veľkolepým plesom. Minulosť. Moje holé prsia budú pre históriu rovnako dobré."
Smelo vyrazila z boxu, dokráčala k Simhatovi, ktorý ju zavinul do saka. Posol tepla. Videlo ju len zopár Garleónov. Aj tak to bolo dosť.

Putika

     Ešte ten večer zašli so Simhatom do putiky. Inak to nemožno nazvať. Všetko bolo v aspoň dobrej nálade, a nebol nízky počet tých, čo boli v už horšej. Aj oni si dali pár pohárikov. K tomu garleónsku vodu vakmu, z tých vôd, čo sa pol roka učíte piť, tak nechutné to je a po pol roku ju uprednostňujete, tak návykové to je.
     „Potykajme si," a množina bližších sa rozmnožila na päť, šesť osôb. Okrem Samaby to boli piloti a pár letušiek z nedávnych rawegských čias. Napreduje pomaly, ale isto.
     „Konečne," po pohárikoch sa raduje ako dieťa, teší sa a dáva to najavo.
     „My dávaš zabrať!" aj Simhat leje pohárik do seba a leje čo na duši to do jej uší.
     „Áno?" smeje sa. Určite mu dáva zabrať. Veď ju stráži, že o tom ani nevie.
     „Raz si sa sťažovala na Garleónov, že ťa nechcú. Vieš koľkým som zložito vysvetľoval, nech upaľujú, kade ľahšie?"
     „Áno? Ale to si mal predo mnou. Obrať ma o záujem mužov," to bolo prvý krát, kedy Garleónov oslovila takto familiárne a nerozlišovala planéty: „to je do neba volajúca..." nevedela nájsť slová... „zlá vec. Do neba volajúca zlá vec! Pri mojej smole," ľútosť plávala v poháriku so všetkým.
     „Veľa ich bolo."
     „Jak veľa," vystrie sa na stoličke, hádže šibalský pohľad, kýva trupom s rozpaženými rukami, naznačuje, aké prázdne je slovo veľa.
     „Veľa," Simhat sa smeje.
     „Počkaj, idem," kričí na celú putiku podgurážený chlap ako hora z druhého konca a trepe sa k nim.
     „Tak! Si za Palia?" civí na Dany smrteľne vážne na spôsob upaľovania čarodejníc na Zemi.
     „Čoo o?" zadívala sa na Simhata, nech vysvetľuje, ale ten trasie sebou, že netuší, o čo ide.
     „Som?"
     „Si, či nie?!"
     „Som," čo najmiernejšie vypúšťa, mozgu došlo, že treba potlačiť smelosť pálenky.
     „Však zato! Palio aj tak z teba urobí kurvu."
     „To by bolo zaujímavé," uvedomujúc si maghamské schopnosti, poslala by ho svojou energiou kúpiť vejár a denne by ju musel ovieval aspoň dve hodiny, eroticky zmyslenú a on by ako posledný sluha spomínal deň, kedy na ňu dostal chuť. Putika sa rehotala, mnohí vykrikovali čosi, pomáhali zábave.
     „Len provokuj. Urobí z teba kurvu!"
     „Ona to nemyslela vážne, samozrejme že urobí," Simhat zareagoval neskutočne zbabelo. Tu nejde o to, či pil menej. Ale robiť zo seba sraľa?
     „A povedala som niečo iné?" Simhat do nej kope pod stolom. Jak to! On tu nie je pánom? Kope tak silno, že ju presvedčil. Chlapík odchádza, pomáha mu zopár kamarátov odtiahnuť ho.
Chcela čosi, ale že to má nechať, že je len opitý. Súhlasí. Rozohralo jej to žilky, rada by tiahla do ďalšej potýčky.
     „P o k o j," natiahol šepkajúce slovo. Naskočili jej po ňom zimomriavky. Dotklo sa jej až kdesi do rozkroku. Rieši to očkami. Už nie sú studňa, už je to radostná studnička a zdá sa jej, že na vodu majú chuť obaja. Idú spolu na hotel, kdesi, do blízkej budovy. Medová noc. Chce mediť s ním, ale on je nejaký váhavý, asi sa bojí o život. Nezaberá ani nech sa na to vykašle. Škoda. Dany rozdumuje, ako to robili jej predchodkyne, že Garleóni išli za nimi aj na smrť. Použiť maghamu? Čo ju to Reniér učil? Nepoužívať!

Prvý útek

    Přej si, co chceš, zlatý důl nebo věž, sladkou sůl, smutný ráj, suchý déšť...
     Stín katedrál...

     Autobus ju unáša niekam ďaleko a dnu v nej všetko spieva, všetko sa vznáša, všetko sa jej jemne dotýka. Svitá, za pár hodín ďalšia stanica, ďalší prestup, ďalej a ďalej. Zvláštne. V tej posteli bola riadne nemehlo, nič podľa vzletných predstáv, žiadne vzrušenie naraz a aj tak je ľahučko zasadená niekde tu, aj tam, lieta ani perie chráneného vtáka.

    Underneath Your Clothes there's an endless story...

    To bolo super, večer na Veternej, čo sa stihli obaja postaviť na nohy. Babský spolok sedel okolo stola s neskorými kávičkami a ako k nim prichádzali, len čo pozdravila Čiaša, so Simhatom, poriadne nahlas k nim dorazilo:
     „Však bola holá!"
     Kto asi tak mohol byť holý?
     „Žienky, prisadneme k vám, nedajte sa rušiť," sadajú so Simhatom do osieho hniezda.
     „Áno, holá som bola, do pol pása. Šetova móda."
     Zatvárili sa pohoršujúco.
     „Žanela, mne sa s tebou na ples nechce," ó balzam na moje uši. Nádherné slová.

     Hold me like the River Jordan and I will then say to thee you are my friend...

     Hrajú v nej všetky žilky, nádhera, tento kraj, za oknami, čo sa postupne oblieka s narastajúcimi kilometrami do bieleho.

     A nádherná bola veta za tým: „Pôjdem s Dany," nemusel sa ubezpečovať. Každá maghamčanka má byť aspoň na jednom plese. Srdce jej vyletelo až k hrdlu pri obliekaní šiat na ples, nechalo sa unášať hudbou v slávnostnej hale naplnenej vznešenosťou a oni dvaja v nej zovretí v tanci. Nachvíľu si odpočinuli, posadili sa, pili sladké opojné nápoje. Úsmevy rozprávali.

     One of us is lonely one of us is only waiting for a call
     Sorry for herself, feeling stupid feeling small

     Zazrela šeta. Usmieval sa prinápadne. Škrobene oplatila úsmev. Ľudia okolo boli nervózni, ale snažili sa zachovať dekórum. Prišiel k ich stolu.
     „Dovolila si si priveľa," sklonená hlava kdesi medzi nich dvoch, skôr vopchatá. Už mu sila stúpala do hlavy. Naspäť tykanie. Drží úsmev, drží rukou nohu stola. Rozhodnutá.

    Sú veci a sny je neľahké vyznať sa v nich
    Tých tajomstiev pár, čo v sebe máš mení ti tvár
    Sú roky a dni, len zopár chvíľ zasvieti v nich
    Tých pár jasných chvíľ, ťa presvedčí, aby si žil...

     Krajina beží, a ona sama a spieva jej to.

     Kráčajú po chodníku, cez chodbu, do izby. Odhodili látkové kusy, ležia pri sebe, skúšajú to, ležia na sebe. Telo sa niekedy príjemne strasie, niekedy zasekne a odmieta spolupracovať. Komická hra, ktorá vie, že sa na komickosť zabudne. Pomáha, zjavne je šikovnejší. Zmáha ju strach, či ho neskúsenosťou nevyrušuje, ale zdá sa, že ho nevyrušuje nič. Je nežný a pohybmi odháňa obavy. Už je to dlho, chce urýchliť veci, nejdú. Prvý krát to nemusí byť ono, vraj ani druhý. Konečne prichádza asi čo má. Hlava rozporuplná, či nevyzerá smiešne, telo aj tak robí čo chce, uniká myšlienkam, samo je tam, kde je mu dobre.

    Oh, it's such a perfect day
    I'm glad I spent it with you
    Oh, such a perfect day

     Zvoní telefón. Odchádza, prichádza a vraj:
     „Musíš ísť."
     „Kam?"
     „Do paláca."
     „Povedala som mu, že spolu chodíme."
     „Musíš ísť."
     „Kam?!"
     „Dobre, idem," dvíha telo, čo by ešte chcelo ležať, oblieka sa, je okolo polnoci, volá taxík.
     „Odviezol by som ťa."
     „Nie."
     „Prečo taxík? Šofér ťa zvezie."
     „Nech nevie, že som u teba."
     „Veď to aj tak vie. Mohla si zavolať Samabu. Keď už."
     „Nie, nechaj tak."
     Uteká k taxíku, slzy sa valia, až nohy cítia mokrú zem. Otáča sa k domu. Môže prísť o hlavu? Vraj je Garleo civilizovanejšie, za tie roky. Simhat, budeš svoje slová potrebovať.

     „Kam to bude?"
     Nevníma, taxikár sa pýta tri krát.
     „Preč! Choďte niekam ďaleko, preč. A kde sú autobusy."
     V kabelke má pripravené peniaze na útek so Simhatom. Preč. Auto sa hýbe a jej to pomaly začína spievať. Celý svet je ľahší.

    No, I can't forget tomorrow
    When I think of all my sorrow
    When I had you there
    But then I let you go

     Beží spolu s krajinou. Slobodná, kým ju nenájdu. A jej to spieva.