Z jedného okna do druhého

od ulice

obliekajú panelák

konča záhrad

za ohlušujúcich bolestí

prichádza na svet

železničná trať

štrkový vodopád vtieravo

zalieha v snoch

len staručká suseda

uznanlivo kýva hlavou

nad zohratým tímom chlapov

ako ozubené kolieska

zaujatá nočným divadlom

vďačne žmolí záclonu

veď posledné roky

ani ticho

neprospieva spánku