Sama doma 5. časť
Spisovateľ/ka: €W@ | Vložené dňa: 19. októbra 2013
http://citanie.madness.sk/view-45206.php
Zobúdzala som sa. Keď som otvorila oči, nič som nevidela. Začala som sa báť.http://citanie.madness.sk/view-45206.php
„Čo som oslepla?!"
Otvárala som si oči, až som si všimla, že som spala pod perinou. Vydýchla som si. Vystrčila som hlavu spod periny, a obzrela som sa. Videla som šedé steny obývačky.
„Ako som sa sem dostala? A čo tu robím?"
Potom mi to svitlo. Vyšla som zo skrine, a vyklonila som sa z okna. Bola ešte tma. Na ulici nikto nebol.
„Koľko môže byť hodín?"
Pomaly som vyšla z obývačky, a išla do kuchyne. Pozrela som sa na hodiny. Bolo 4:38.
„Takže som spala len tri hodiny?!"
„Ahoj. Čo ty tu tak skoro robíš?"
Myslela som si, že mi vyskočí srdce od laku.
„Bože, ty si ma ale vyľakal!"
„Haha. A čo tu robíš? Kde si spala?!"
„Oci! Ja ťa nepoznávam! Zobudila som sa trochu skoršie...lebo chcem ísť na..."
„Na čo? Nakupovať?"
„Nie! Vlastne hej! Na výlet! Nakupovať! Chcem si kúpiť šaty! Dáš mi prosím ťa peniaze?"
„Nie! Nebudeme teraz utrácať!"
„A nemôžem ísť aspoň za mamou do nemocnice?"
„Nie! Ostaneš doma! Nikam nepôjdeš!"
„A nemôžem ísť ani von?"
„Radšej nechoď nikam! Budem ťa ešte potrebovať!"
„Tak budem vo svojej izbe."
Rýchlo som odišla do obývačky, a odniesla som si perinu do izby. Otec si to našťastie nevšimol. Zapla som si notebook a zobrala som si ho do postele.
„Nejako mi to nesedí! Nikam ma nepustí! A to nezvykne robiť! A že nemáme peniaze! To je blbosť! Otec zarába celkom veľa. A aj mama pracuje! To sa mi vôbec nepáči!"
Šla som na net, a pokúšala som vyhľadať tú stránku čo mi ukazoval ten duch. Nepodarilo sa mi to. Žiadne Germundovo neexistovalo. Bola som z toho celého paf. Išla som na facebook. Iba Diana bola hore. To je moja spolužiačka. Napísala som jej. Vyjadrila mi úprimnú sústrasť. Ja som tomu nerozumela.
„Čo ti šibe?! Nikto mi nezomrel!"
„Čo?! Ty o tom nevieš?! Och bože môj!"
„No tak už vyklop, čo sa stalo!"
Začala som mať zlé tušenie.
„Postrelili ti otca."
„Čo?! Tento vtip sa ti nepoviedol!"
„To nie je vtip! Tvoj otec leží v nemocnici! Ešte aj v správach to hovorili!"
Svitlo mi! Takže preto otec nechce, aby som išla von!
„Ale....ak môj otec je v nemocnici, kto je u mňa doma!"
„Čo?! Toto mi nesedí!"
„Ani mne!"
„Mám nápad! Rýchlo si zbaľ veci, a choď preč!"
„Nemôžem! Nepustí ma!"
„Tak uteč!"
„Ok. Skúsim..."
Zrazu prišiel môj otec. Nervózne otvoril dvere.
„Čo robíš?"
„Nič! Píšem si s kamoškou."
„Takže s kamoškou! Daj mi to sem!"
„Nie! Nedám! To je môj notebook!"
Pozrel sa na mňa.
„Máš domáce vezenie!"
„Nevadí mi to! Mne už je všetko jedno!"
Otec zabuchol dvere. Vydýchla som si. Zobrala som si batoh. Dala som si tam šaty, a notebook. Išla som do kuchyne, a zobrala som si pitie a zabalila som si jedlo. Otec bol v obývačke. Všetko som si vložila do batohu. Išla som pre peniaze. Našťastie som bola jedináčik, a nikoho som si nemusela so sebou vláčiť. Vedela som, kde rodičia schovávajú peniaze. Zobrala som 5 stovku a nejaké drobné. Pomaly som vyšla z izby, a vyšla z bytu. Rýchlo som zbehla po schodoch, a vyšla som von. Teraz mi už nič nebránilo. Šla som na stanicu, a počkala som si na vlak. Na sadla som si, a kúpila som si lístok. Išla som k Diane. Vedela som že len u nej budem v bezpečí, pretože jedine ona mi verí.
Vystúpila som, a odkráčala som k jej domu. Zazvonila som.
„Haló."
„Dia! To som ja!"
„To je prekvapenie!"
Pustila ma dnu. Vydýchla som si.
„Wow! Máte to tu pekné!"
„Díki"
„A kde sú tvoji rodičia?"
„Na výlete. V horách. Mňa nezobrali!"
„Takže si sama! No to je super!"
Zvečernievalo sa. S Dianou bolo fajn. Ona bola fajn baba. Na rozdiel od iných spolužiačok.
„Pozrime si nejaký dobrý film!"
Prišla som s nápadom.
„Ok. Myslím že teraz dávajú večerníček."
„To je super!...čože! večerníček! No dovoľ! Ja nie som malé decko!"
Smiali sme sa. Pustili sme si telku, a sadli sme si na gauč. V telke išla nejaká detektívka. Spočiatku to bolo fajn, no potom sa to stupňovalo na SCI-FI,a potom na horor. Strašne sme sa báli. Na každé klopkanie sme sa zľakli. No zrazu sa zval zvonček. Zrevali sme naraz. Pomaly sme sa išli pozrieť, kto to je. Keď Diana otvorila, tak sme zrevali, že to počuli iste aj do Londýna. Strašne sme sa báli. Stál tam môj otec!
