Sama doma 8. časť

Vybral si kľúč, a otvoril dvere.
„Dámy majú prednosť!"
Iba som sa začervenala, a vošla som. Vošiel aj on, a za sebou zabuchol dvere. Otočila som sa.
„Jaj, prepáč....ja vždy takto zatváram dvere....."
„Aha..."
„Tak.....čo budeme robiť?"
„Ja neviem.....mohli by sme sa niečo zahrať......"
„Napríklad?"
„Nejaké spoločenské hry...."
„A na aké spoločenské hry myslíš?" a sadol si vedľa mňa, na posteľ.
„Ja-ja....neviem..."
„Napríklad takéto?!" a začal ma štekliť.
Ja som sa začala rehotať, a snažila som sa mu to vrátiť. On však bol chytrejší, a zabalil ma do periny. Snažila som sa odtiaľ vymotať, ale Andrej bol silnejší.
Tak zamotanú ma začal štekliť, a hovoril pri to vtipy. Strašne som sa rehotala.
„Ja už nemôžem....." a ľahol si na mňa.
„No počkaj! Dostaneš!"
A začala som ho štekliť. Smiali sme sa, no potom sme počuli zvuky, tak sme rýchlo napravili posteľ do lepšieho stavu, a ja som si ľahla pod perinu, a on si sadol tak, aby ma nebolo vidieť.
Onedlho vošiel Dušan. Bol celý červený, a ťažko dýchal.
„Andrej! Ja som sa zamiloval!"
„Teraz mi úprimne povedz, kedy si sa nezamiloval!"
„Ale prestaň sa hrať na drsňáka! Neboj sa! Láska aj teba navštívi! A potom budeš mať také mäkké srdce až až!"
„A do koho si sa zamiloval?"
Ja som hneď poznala odpoveď. Bola to Diana.
„Má krásne hnedé oči......krásne hnedé vlnité vlasy......ale bohužiaľ ma ignoruje!"
Vzalo ma to! Podľa opisu sa jednalo o mňa.
„Tak to ti gratulujem.....je to nejaká černoška?"
Strčila som do Andreja. Pozrel sa na mňa. A očami sa pýtal "čo je?!".
„Potom ti to vysvetlím!" pošepkala som mu.
Keď Dušan videl, že sa Andrej zaoberá s perinou, tak urazene vyšiel.
„Prečo si ma štuchala?! Mohol ťa uvidieť?!"
„To je teraz jedno.....vieš o kom hovoril?"
„Nie....."
„No predsa o m....."
Zamyslela som sa......čo ak si Diana nakulmovala vlasy? A začala ho ignorovať? To je ťažké! Ale ak pôjdem vedľa neho, zistím to. Ale najistejšie by bolo zájsť k Diane.
„O kom?"
„O....o nikom.....nepoznám tú osobu...."
„Skvelé! Tak ťa pošteklím, až zomrieš!"
„Budem sa brániť!"
„Mne to nevadí! Aj tak som silnejší!"
A vrhol na mňa víťazný pohľad. Ale v jeho očiach som zbadala aj strach. Strach, z niečoho, čo sa môže stať. Ale dúfala som, že ten neistý pohľad zmizne.
Andrej mi chytil ruku, a začal ma štekliť. Ja som sa mu vytrhla, a skočila som na neho. Začali sme sa smiať.
Ale zrazu som sa pošmykla, a spadla s celou váhou na posteľ. A bola som v Andrejových rukách. Chytil jednou rukou moje obe ruky, a tak ma znehybnel.
„Teraz ťa mám!"
A začal ma štekliť. Ja som úplne kričala, a smiala sa. Aj on sa smial, ale jeho oči zrazu zvážneli. Pozrel sa na mňa. Jeho oči vyžarovali vďačnosť, a lásku. Tak sme sa na seba pozerali asi 5 minút. Zrazu sa začal podozrievavo približovať. Začala som ťažko dýchať, a potili sa mi ruky.

Andrwj si to všimol, a priložil prst k mojim ústam.

"Pssss...."

Zacítila som jeho pery na mojich. Boli vlhké, a teplé.

Pohladil m a po vlasoch a ľahol si vedľa mňa. Pritom sme sa stále bozkávali.

Zrazu niekto trhnutím otvoril dvere. Obaja sme sa vystrašili, a vyskočili sme na rovné nohy. Bála som sa, čo bude teraz pokračovať, pertože sa postava vo dverách mračila.  Pozrela sa na mňa, a potom na Andreja.