Prah si a prah zostaneš

stál tam sám medzi osudmi  puklín vo dverách

nechápal ako vŕzgavo  môže čas prehlušiť

všetky odvrhnuté slová

aj v hluchých uličkách nemoty

v srdci mal olej na hrdzavé  pánty

navlas podobný tomu môjmu

len nie tak horúci

cítil ako  steká do topánok miesto rán vo dverách

krok za krokom v kaluži na podlahe

zodratej časom

pošliapanej

onemenej od neustáleho škrípania

uväznený

medzi dvoma svetmi

medzi svetlom a tmou

medzi mnou a tebou

nemým pohľadom

vyzliekol zo seba

naolejujme čas