Anjel v mojom náručí

- Sami, vstávaj... - Ten hlas bol ako pohladenie jarným vánkom. Zrazu som pocítil jemný dotyk na líci. Tichučké cmuknutie nasledovalo tesne za ním a prinútilo ma otvoriť oči. Naskytol sa mi nádherný pohľad. Zbadal som Luciinu tvár ako sa nado mnou skláňala a hľadela mi do očí. Jej krásne červené pery sa pokojne usmievali a jantárové oči šťastne žiarili. Jej dlhé uhľovočierne vlasy stekali po stranách a zakrývali okolný svet ako súvislý závoj, ktorý nás spájal. Jemne sa vlnili pod slabým večerným vánkom. Jej nádherný úsmev mi vyrážal dych. - Si... si... - tlačil som zo seba. - Čo? Čo som? - roztomilo sa chichotala. Chytil som ju za plecia a nežne ju prevalil na trávu vedľa mňa. - Si tá najkrajšia a najúžasnejšia osoba v mojom živote. - povedal som a pobozkal ju na jej krásne pery. Znova som sa na ňu pozrel, aby som sa uistil že to všetko nie je len nádherný sen. Stále tam ležala s prenádherným úsmevom a červenými líčkami. Usmial som sa... Chcelo sa mi plakať od šťastia. Celé mesiace som sa na ňu pozeral a trávil s ňou čas. Rozosmieval ju a tešil. A dnes... dnes súhlasila. Cítila ku mne niečo viac. Cítil som sa úžasne. Schoval som pod ňu obe ruky a objal ju najpevnejšie a najjemnejšie ako som dokázal. Do uška som jej zašepkal: - Milujem ťa. - Na chrbte som pocítil jej ruky ako ma zovreli a začul som z jej úst vychádzať rovnaké slová. Nevedel som čím som si zaslúžil toto božské stvorenie, ktoré som zvieral v náručí, ale vedel som jedno. Chcel som jej venovať celý svoj život. Všetok svoj voľný čas a svoju lásku. Jej úsmev ma privádzal do extázy. Z jej smiechu mi plesalo srdce. Miloval som ju a chcel som ju milovať naveky. Robiť jej dni šťastnejšími a tešiť sa z jej šťastia. Moja láska...