Pätnásť

Mala som pätnásť

a svet sa prekvapivo kvôli mne

nezrútil

zebry stáli na prechode

ako vždy

cholericky žuli orbitky

vďaka nim som

neprespala stádo zaváranín

rútiacich sa cez povybíjané okienka

tatrovky

ani tú čokoládu

voňajúcu po figách

od plešatého chlapca odtiaľ

z babkinho rohu

(ehm) to máte tak

na jedno oko škúlil

a mal v sadre nohu

nikdy som nevedela 

či sa tak zasnívane díva

do mojich očí

či na prsia

vravel že ukradne pre mňa rožky
s trianglom v ruke
bude robiť diery
do hudby(?!)

ako Jaro

alebo Filip

viac vám neviem povedať

o svojich pätnástich rokoch

lebo akoby to bolo včera

a

vlastne

aj

bolo

:)