Poézia Primitíva

Variácie na haiku

Pod pahorkami sa rodí

hrozno a mestečká, ktoré

si navštívil, jako šťavnatý

vinič.

2/

Potreba preniesť sa

do minulosti, aby som

videl maliara, jako

dobýva Taliansko a

parížske avantgárne

nebo.

Variácie na Corota 5 (written by Roman)

Ó maliar! Podivuhodne si dokázal

zachytiť TEN vnem plný lahodnosti

jako auru v cukrárni, keď malé deti

jedia zákusky so svojou mamou.....

.....a krásu si zastavil na okamih

nakresliac ju tak, akoby trvala stále...

Variácie na CD - Shell Wo 4 - The Love

Osamelé dni uzavretý v zlatej klietke

...LEVITUJEM...s otázkou v mysli:

- Mohol by si spasiť moje srdce? -

...unavený zo života môže veriť v Teba?..

A Ty zostávaš v nemom úžase nad mojou

malosťou.

Veď viem, že nie som strom, ktorý

by dosiahol oblohu.

Tak abstinujem od Lásky....a endorfínov...

A matka? ...sotva bude počuť v posteli

...štrnganie pohárikmi depresívnych Fínov.

Snaha

Snažím sa zachytiť

naivne odovzdaný situácii,

v ktorej sa nachádzam

zjavené zlaté město

trblietajúce sa v jase a

blesku a odolným

riečným hrádzam..

r.

Pohľad zo záhrady na město 5 ( written by Roman)

Múrik v rímskom štýle natretý akoby zelenou patinou

pripomína staré akvaríjne sklá.

Mních sa zahľadel pokorne do země a nad ním sa

rozliala obloha v šľahačkovo - černicovom šepse.

A kopule chrámov sa zdali pevné jako Evanielia.

Panoráma kopčekov za mestom bojovala jako

armáda bez velenia s prírodou sťa

vertikála s horizontom - milí priatelia.

Variácie na Cam.. Corota 1

Zhŕňaš všetkú blaženosť

štecom jako hrable jesenné lístie

akoby si pociťoval

že nadšenci tvojich obrazov

nezabudnú na teba, keď slnko

zapadne u nich doma

v zasnežených Alpách.

• Pod talianským nebom -

A zkazená bude iba Sodoma Gomora.

QQQ

Daj mi milosti prosím

prijať vlastné chyby...

...nepochovávať sa hneď za ne.

Oprášiť láskou minulosť

a perfekcionizmus?...

...nech sa vyparí jako nechcený

hosť.

WWW

Noc chladne na

vybrujúcich ušných bubienkoch...

chvejúca rezonancia jako morská

mušľa z jadranských plytčín.

Všetko tak vesmírne šumí a spomienky

na budúcnosť v stoickom strachu siroty,

čo nemá otca tu na zemi,

je tak svätá tá sirôtka

jako lupienok kvetu zelený.

QQQ

Prečo si mi počaroval ty neznámi

zo siedmeho neba?...

Prečo ma mesiac byl v noci...

a lunetický Pink Floyd sýtil moju

na smrť hladnú dušu?...

Každý deň tri dávky - Odvrátenej

strany mesiaca a tvrdá kajúcna

kukurica v rohu izby bola

moja modlitebná lavička.

QQQ

Pohľad ma město zo záhrady 3

V parížskom Louvri visíš

na klinci strmhlav jako netopier

zakuklený v tmavej noci.

Dvaja mnísi zahľadení do seba

při mramorovom múriku - štíhly

topoľ si kladie svoju hlavu k naklonenému

platanu.

Belasá panoráma nad mestom

ožiarená južným slnkom

na pozadí sýto modrej hladiny

pripomína azúrové hlbiny.

XXX

Tak jeseň cerí na nás

skrz zubaté slnko svoju

jedinečnosť - bordové listy

sa načahujú na západ jako otcove

prsty k prstom svojho Syna....

TiCHÉ PREKVAPENIE

Ticho a prekvapivo akoby po špičkách

Priniesla si vôňu kvetov

Ja - tŕň na uschlej rúži - sťa by telo na marách

Čakám na námet od pán všetkých svetov - som vetroplach

Ostaň uveď ma do šírych krás

Vo sne na Olympe uvidím ťa zas

Ružový červík blúdi v  cope

 Dvanásť náramkov je módny vkus

Očami geparda jastríš zem po potope

A na mape objavuješ Pravoslávnu Rus

Ostaň uveď ma do šírych krás

Vo sne na Olympe uvidím ťa zas

Za trblietavým útesom

Ten gepard sedí na káve

Váhavého srdca som

Čierna látka skrýva tyrkys v enkláve

Ostaň uveď ma do šírych krás

Vo sne na Olympe uvidím ťa zas

Ružencový prstienok na požehnanie svätej mamy

Spletené vlasy do vrkoča - ozdobné koruny na hlavách

To iskrivé čierne tabu keď sú dvaja sami

Ticho a prekvapivo akoby po špičkách

Ostaň uveď ma do šírych krás

Vo sne na Olympe uvidím ťa zas

XXX

Noc si pýta ráno

a ráno deň

chceš poznať lásku?...

ale iba monitor plápolá
a imituje pochodeň.

Za súmraku lampa žiari

čaká kým sa nenájdem

spomienky na budúcnosť

do košiara zaženiem

aby pekne spali

a psí hlad je to posledné

čo si dnes vypijem

Spánok dýcha niečo po polnoci

a nepočuje kroky múz

zajtra dúfam plný moci

oddýchmem si cez deň, ako netopier

strmhlav k zemi v klenbe noci..

Priestor láme tiene bytového jadra

osvietené trámy svietia ako hviezdy

...zabudol si na neveru, keď som v strachu

nemal vieru a v nebezpečí ignoroval brzdy

keď si to videl s bolesťou v bruchu

nezdržal si sa smiechu raz a navždy.

Pozoroval som muchu cez deň

a jej bzukol počul za súmraku

iba tí čo teraz chrápu nepočujú

jemnú pieseň - Ducha vzdialeného

na sto honov nevkusnému braku

Ticho šumí vesmír a načúva zemskému

ruchu - keď po ceste sa auto rúti

zdá sa mi, že nakoniec uniknem zlému

a nebudem ten, čo len večne smúti

z očí v očí ohňu pekelnému...

Autoportrét Camilla Corota

V ateliéry stojí hrdo

zrak má upretý nejak mimo

na stojane ošepsovaný blindrám

v pravej ruke paletu a dlhý prútik

hovábna purpurová šatka kol krku

podopiera zinkovo-biely goliér

čierne vlasy jako grafit

olivové sako

No pri tom opise

cítim sa sťa „Pako!"

Rybník a dom Cabassud

Cesta k domu lemuje rybník

oblaky na obzore pripomínajú detský chlebník

a pieskový svah rozdelený trávou

nakláňa sa dolú k zemi so svojou zašlou slávou

A ja?...sa len trápim...

...v depresii a mánii...

Alejou stromov teraz neprechádza nik

no snáď len murovaná rampa

pevne stojí ako pomník...

....dokiaľ spím...a zhastnutá je moja lampa.

Na priedomí

Štruktúra farieb obliekla poludňajší obzor

do metalýzi jagajúcich spiacich hviezd...

...a vlhnúce omietky domu pripomínajú

Turíčne plátno - a vyliečený mor...

Tvoja krásna tvár dáva

zmysel smrti ....a strach?...:zletel z neba

jako zo sopky valiaca sa láva...a rohatý

neborák.

Kto vystihne maliarovú múzu?...

...keď mu štetec maľuje

vo sne zjavenú lúzu...

...a dedinčanka v dlhej sukni

dieťa varuje ...

.. a dolu z mosta hľadí na rieku...

Zo záhrady hľadím na město 1O

Vidím to jasne?...

z ticha záhrad...

...schátralé murivo oblakov

s tyrkysovou vôňou

letí svojou cestou

ako vánok zvádzaný dúhou...

Vežičky a kopule katedrál

rastú Bohumilo po daždi

pripomínajú akvarel plný

morských brál..

...a obrazy, čo ich cenu vyvolávajú

na dražbe finanční magnáti...

Zo záhrady hľadím na mesto 11

Priestor sa zlieva do perspektívy

mesta olemovaného žírnymi poliami...

...nebeské spermie sa tiahnu nízko

nad zemou jako baránky zo

štíhlých končiarov.

Na periférne domy za plotmi záhrad

„odbimbáva" kostolný zvon svoju

večernú pieseň...

... zvoláva unavené ovečky

do slamenného šiatra...

jako volá listy ku zemi nenásytná jeseň.

Sýpky sú plné obilia...

...ženci už doviazali snopy..

..kukurica, obilie už nezlatia polia...

lež čakjú že ich chudobný ľud kúpi...

...za dedinou sa modlí „Svätý "

a roní krokodílie slzy na vyprahnuté

podolia...

a prosí že by povstali

na nový rok

roľníci do práce smelí,

čulí a nie skúpi,

jako falošný prorok.

Mních

Po namáhavej ceste

sadol si do tieňa...

...chrbát mu chladil studený múr...

a prial si ho ochladiť ešte...

...vystúpil z abstrakcie akvarelu

jako Abrahám z města Úr..

...a otvoril bibliu jako sa ráno

otvára hlávka kvetu...

...už nie však hmlistý prelud...

ale Božie verné áno...

...no ikona zdvýhajúca prst

by sa už spamätal blúdiaci ľud

a zopakoval to nebeské áno...

„Čerti volajú: to je predsa blud!"

...no Ty ticho sedíš zahĺbený v písme...

na pleci plátený vak a palica v ruke...

...veľa hnedej a čiernej farby

na tvojom mníšskom rúchu

...tú farbu pracne drvil

v mažiary s terpentínom slávny maliar...

...čierny tieň na pútnickom vaku

...slamené sandále

....na hrdzavej brade - sa trblieta rosa

...oholená hlava pokrytá jarmulkou.

Tvoje sochárske prsty násilne zakusli

do nebeského kráľovstva

ako rak do koristi...

...a uchvátili ho sťa krvná pomsta

bez milosti.

X...

Stará hudba - produkt filharmónie

keď končí deň - začína sen

...tak veľmi bolí

keď zo stromu ostane len peň...

a sadnem si naň...

s perom v ruke...

nechám na ňu padnúť srieň...

...ja vyznavač poézie...

enkláva slov mi je

zámocká sieň.

XX...

Ó chýbaš mi staré mesto

tvoje námestia fontánky

a barové žalúzie...

lavička pod platanom

chvejúci sa most cez rieku

a gitarové flažolety

pod Michalskou bránou

...ten umelec čo nás zabáva

to mal nuž v merku

Tebe panna vravia: „AVE"

a žobrákovi hodia do klobúku

ligotavú marku...

Akordy vybrnkané pravicou

nevedia čo robí lavica na

strunovom hmatníku............,,mmm

Ó chýbaš mi rytmus

zvukov a melódia...

...keď bass strieda alt...

...zo samoty necítim už hnus

vo viere že sa o mňa stará Boh...

...a za túto báseň nebudem mať

u Neho manko ale plus.

Modlitba za týraných v koncentrákoch

Tú pätku chleba s vodou

čo ste sem-tam dostali

nech bude v nebesiach

vašou nekonečnou ódou...

a perlou na čele...

za noci čo ste na mraze

ťažko prespali...

Keď ste si odtrhli aj to málo

od úst a dali blížnetmu

nech sa vám tento skutok

tam hore premení na zlato

a švédske stoly bohato...

Hlad čo vás dennodene kváril

a uspával v ilúziach o jedle...

...nech sa vám stane o čom

by málokto veril a nadejal

sa v „to" i kde nesmele.;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;

Veď verdikt smrti si už zrušil

tak prosím priprav trpiacim

nad oblakmi miesto blažené...

...a poslednému daj milosť

prvenstva a čižmy kožené.

A podvyživených pohosti

pohárom zmrzliny.

Amen...

V jarnej záhrade

V tieni stromov

sedím na lavičke vystavený

chladnému vánku..

...zlatý dážď pokorne odpočíva

pod majestátom americkej sosny...

Breza si veľkoryso pohodila

zelenú ofinku za ľavé ucho...

Dojmy z jarnej záhrady

zasnežili biele lupienky

kvitnúcich jabloní

ako vločky...

Kytica

Ako Picasso náročným okom

videl v zátiší ruží jeho figúri

...nebola to rozhodne náhoda

ale tvrdá práca...

Fauvisti a kubisti v podzimnom parku

voňali rúže na plátnach

napustené terpentínom

a zdalo sa že to majú všetko v „merku".

Autor toho zátišia podivuhodne

štetcom rozmaľoval rozkvytnuté hlávki...

bez logiky, dejín umenia ozval sa

keď nasýtil svoje dielo bez pretrvarky...

Moderní maliari pristúpili bližšie k zátišiu

tie kvety sedeli ticho ako model v podkrový

ohýnali chrbty do pokornej krásy

a dali si retiazku na šiju.

Len doba to dielo preslávy

smrť si vyžiada kritika...

...esteticky sa posadí na priedomie

a zatvári sa ako spisovateľ čo sa ho

nič „netýka!"

Po tej maľbe „zátišia ruží"

začal mať doživotný vzťah k umeniu...

...zobudil sa zo sna a tak mu to sluší...

...vzdal sa zmyslu života

„tak si to iba uži!"

Výtvarná reč je ako literárna forma

...nadnesených metafór

čím si slabší tým je silnejšia tvoja norma

...a život pre tebe je už iba podarený fór....

...tak sa usaď a ukáž čo si napísal v „ panfletoch!"

Aj keď nevoniaš z obrazu ...

pôsobíš ako dobré súdy

sv. František a Vincent z Pauly

sa zobudili v tvojom srdci odrazu...

...ako uzdravené údy.

Lafontain i Theokrit sa ti korí

maľuješ Orfeema a Eurydiku

v literatúre jeden krát sa iba snorí

...naostri básnikové slová...

lebo už mu dochádza dych

na búrnom mori podaj mu dýku...

nech sa mu v živote pekne sníva...

a jeho dielo nech neostane na „ostych!"

Kytica slov

Odveká túra umenia

geniálne prostý rým

Guy Maupassant sa usmieva

cítim, že pri ňom pekne sním

prechádzal som sa raz v mladosti

údolím pozdĺž bystriny

natrafil som na hada

jako krásavec sa dnes oholím

sťa by to bola nutná zásada.

Ocitol som sa náhle

pri malej chalúpke

uvidel starca maľovať

pod jabloňou bol schúlený

na skladacom kresle

vnukol mi rým

a bol som spokojný

ako tvorca pri remesle.

Zdalo sa mi, že som maličký

v dedinskej zástere

šiel sa pozrieť

či sú kuriatka

už pod krídlom mamičky

no na dvorčeku sa mi

po daždi zablátili nôžičky.

Obkopil ma svah

ponad vysokými dubmy

preťaté lúčmi

takmer zapadajúceho slnka

naplnil ma slovami

a pridal mincu

na misku mojich váh.

Banány zožltli teplom slnka

na palme v tieni listov

telo padlo únavou do trávy

očká žiarili v smutnom daždi

rokmi zhrbený starček

stal sa posmechom pre davy.

...morské víly - komikov

a zábava ala spustnuté mravy.

Dlhé hrdzavé vlasy

vykukli z plátna

na umenia chtivé masy

úsmevom na tvári

vypil pohár do prázdna.

Nevidel ešte nikoho malovať

lietejúce čajky nad riekou

ticho a kľudne - skoro nehybne

mal dosť už zinkovo-bielej farby

vo vákuu plný prázdna.

Neposlané - Oblečený akt

Jako sa máš maliar?

napíš to na malú plochu

vieš o tom že môj dedko bol smoliar

v tej epoche keď za vieru dávali do lochu?...

V krutej tyranskej ére komunizmu

Marx Engelst a iní jako napr. Stalin

sa mohli beztrestne venovať duchovnému nudizmu

za tieto slová isto by ma sovietsky medveď

nevzal do hôr na zber malín

a tá háveď fašizmu nestojí ani o spoveď.

Pán umelec ukáž nám kde na vavrínoch

spí tvoja múza a kto je iba klaun

...ten pravý komik Čárly Čaplin?...

či Bolek a či Milan Lasica?

A kto je klamár?

Ak nie ja sám

keď tvrdím že mi nevoní

Mauriacoká borovicová živica.

Boh sa pyšným protivý

ale pokorným dáva milosť

nebol som tak poctivý

aby som čakal na svoju kosť.

Klaňal som sa dennému spánku

a klamal anjelovi do očí

na vojne rozhneval som veliteľovu hánku

od tej chvíle srdce moje od vojska bočí.

Moje telo smädom sa trápi

nechápe že voda je liek

duša núti ma slovom pi...!

nízky tlak nie je vhodný na tvoj vek!

Som anemický s nízkym počtom červených krviniek

krúti sa mi hlava a nejako ma ťahá do boku

tuhnú mi lýtka a je to horšie jako voňať fialky od spodu...

zo země sa para dvýha a nedá spať našťastie môjmu

oku zlému, či lenivému.?

( K básni ma inšpirovalo jedno dievča a Guillaume Apollinaire)

TICHÉ PREKVAPENIE

Ticho a prekvapivo akoby po špičkách

Priniesla si vôňu kvetov

Ja - tŕň na uschlej rúži - sťa by telo na marách

Čakám na námet od pán všetkých svetov - som vetroplach

Ostaň uveď ma do šírych krás

Vo sne na Olympe uvidím ťa zas

Ružový červík blúdi v  cope

 Dvanásť náramkov je módny vkus

Očami geparda jastríš zem po potope

A na mape objavuješ Pravoslávnu Rus

Ostaň uveď ma do šírych krás

Vo sne na Olympe uvidím ťa zas

Za trblietavým útesom

Ten gepard sedí na káve

Váhavého srdca som

Čierna látka skrýva tyrkys v enkláve

Ostaň uveď ma do šírych krás

Vo sne na Olympe uvidím ťa zas

Ružencový prstienok na požehnanie svätej mamy

Spletené vlasy do vrkoča - ozdobné koruny na hlavách

To iskrivé čierne tabu keď sú dvaja sami

Ticho a prekvapivo akoby po špičkách

Ostaň uveď ma do šírych krás

Vo sne na Olympe uvidím ťa zas..