pokoj

Je 10hodín, a stále nič . Stojím na stanici bez atmosféry, je prázdna a strašne čistá - jednoducho o ničom. Musel som vstať skôr, aby som stihol vlak- mal by ísť o deviatej.

Dôvod cesty je taký úplne nezmyselný . Vysvetlím.....

Je čas na raňajky po tom týždni už by bolo načase sa aj najesť. Stojím pri okne a pozerám na ľudí s čajom v ruke . Tí ľudia majú rovnakí pohyb, rovnakí smrad. Cítim aj určitý stres, keď vidím tých zasmradených ľudí . Viete čím sú zasmradený ? Lebo ja nie , ja sa priznám, že patrím medzi nich. A to len preto, lebo si robím raňajky , pijem čaj , pozerám z okna a to ma najviac deprimuje. Bohužiaľ tak to chodí, a ja už to svojim postojom nezmením, a zmeniť nechcem....Zvoní telefón : Haló pri telefóne človek 1

Dobrý deň tu človek 2 mám na vás takú otázku -chcel by som sa informovať- či ešte mienite prísť do práce ? ..NIE. Už som poslal výpoveď ...

Aha- tak prepáčte že som vás obťažoval človek 1 . Nič sa nestalo ...-už chcem zmeniť prostredie a vypadnúť z tohto mesta , počúvať inú hudbu byť iný človek a hlavne čo potrebujem je ŠTASTIE . Tak dúfam, že keď ma prejde ten sprostý vlak, tak ma zavezie niekam, kde budem mať pokoj.