Dočasná potreba

Spisovateľ/ka: zlo sej | Vložené dňa: 25. novembra 2013
http://citanie.madness.sk/view-45671.php

 
Ano, toto bola jesen, bezne obycajne popoludnie, ake sa v tomto meste (a nie len tu) zvykne casto ludi pytat, preco vlastne ziju. Bola to otazka, ktora sa vynorila v Jakubovej hlave tesne po tom, co opustil preplnenu elektricku cislo 12. Skor, nez si odpovedal, vystupil rozbitym chodnikom na sidlisko, ktory sa potichu plazil od jednej zo zastavok az k internatu Strednej umeleckej skoly. Napadlo ho, ze tu naozaj byvaju ozajstne umelecke talenty - ten, kto travi vacsinu svojho dna v takej osklivej budove, musi byt dostatocne zufaly na to, aby sa uchylil k umeniu. Preco vlastne zijes? Nie, teraz nie. Odpovedat bude potom.
 
„Tak co, fesacisko!"
 
Videl ju po prvykrat po dvoch tyzdnoch. Bola krasna. Aj teraz mal ten neurcity dojem, ze jej krasa rozkvita najma vtedy, ked nie su spolu. Na chvilu sa zarazil, ale nebolo to nic vazne - iba chvilkove zadumanie cloveka, ktory si nie je vsetkym isty. 
 
Pristupil o krok blizsie.
 
„Fesááácisko!"
 
Chcel odpovedat, stal uz celkom pod jej oknom, doslova sa citil ako pod vodopadom ruzi - tak intenzivne vnimal kazde jej gesto, pohyb, hlas. Ale aj teraz v nom zvitazil jeho tvrdohlavy racionalizmus - Jakub nebol clovek okamihu, a to ani vo chvilach, ked mal pri sebe niekoho blizkeho. V zakutiach jeho mozgu boli dokladne vybudovane policky, katalogy vyrazov. V kazdej z nich bolo niekolko slov, vhodnych pre kazdu emociu. Aj teraz sa v jeho mozgu spustil tento cudesny mechanizmus. A ked to skoro mal - jeho stroj bol cim dalej viac spolahlivy - z dveri sa vyrutila skupinka studentiek.
Preco vlastne zijes?
 
Ked prechadzali popri nom, pozorne si ho premerali. Nervozne sklonil hlavu - bol ten typ muza, ktory pohrda krasou inych rovnako naruzivo ako svojou vlastnou a tvrdosijne zapiera ocividnu skutocnost, ze nepatri medzi najnepritazlivejsich. Mal v sebe proste nieco, co mu nedovolovalo occenit preciznost.
 
Do jeho usi zacal prenikat jej hlas, ale nepocuval. Mal hlavu sklonenu ako zahanbeny vtak, student, znasajuci hanbu pred svojimi rodicmi.
 
„Tak ty si vazne prisiel!" zakricala znovu rovnako nadsena, i ked ubehla takmer minúta, co jej nedokazal nijako odpovedat. „Tusila som - nie, bola som presvedcena - ze prides! Ty nemeskas, ty nikdy nemeskas, fesacisko!"
 
Jej hlas ho nakoniec predsa len zobudil. Rychlo sa otocil za seba - ano, tie zabky uz odisli, bude moc hovorit, nie je tu predsa nikto, kto by mohol pocut jeho odporny slizky hlas.
 
Povedali si len par beznych veci, veci, ake si ludia hovoria, ked sa nevidia jeden tyzden, ktory nie je nicim vynimocny. Cely ten rozhovor prebehol tak zvlastne. Pripadalo mu, ze to nie je dialog medzi dvoma jedinecnymi osobnostami, ale prazda guca slov, informacie, ktore by si dokazal vymenit s kymkolvek bez ohladu na miesto a cas.
 
„Tak co, aky si mal den?" vybehla rychlo z dveri.
„Uslo to. Aj cesta, aj doma. Vlastne vsetko bolo oukej."
 
Srdecne sa na neho usmiala, zatal prsty v past. Pri kazdom prejave jej radosti pocitoval akusi nevysvetlitelnu nenavist - v tejto chvili by jej dokazal rozmlatit ksicht; nebolo by to tazke. Vzadu je kopa starych tehal. Urcite je tam jedna, ktora sa na to hodi, jedna, ktora celkom zretelne vola: Zober ma, ja to urobim! Rozbila som uz vela ksichtov, mam v tom prax, moj mily, zlaty Jakub.
 
Zrazu stala uplne pred nim, pozeral sa jej do energickych oci. Jeho mysel bola zrazu celkom neposkvrnenou krajinou. Jednotlive policky sa zrutili, pojmy nahradili skutocne emocie a ovladali jeho telo.
 
„Som tak rad, ze ta konecne vidim, fesanda," povedal. „Ani nevies, aky som len rad!"
Rozhodli sa, ze predtym, nez pojdu na tu spominanu vystavu, skocia do Auparku.
„Ty si vobec nejedla? Myslel som, ze si..."
„Nie, nejedla."
„Podme," povedal.
 
Ale ona pustila jeho ruku, aby si napravila rozfukane vlasy, a on nebol ten typ muza, co uplatnuje svoju silu nato, aby ziskal ten typ zien.
 
Odisiel este v ten vecer. Na rozlucku jej podal svoju ruku. 
 
 
 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Žena
Vodopád ruží ma skoro položil, svetlý moment bola tehla, od začiatku až zhruba po tretinu je to formálne (občastálecelkom) neporiadok, romantické pasáže by možno položili nejakého citlivého muža, no na ženu, drsnú a špinavú, nezapôsobili *komentár je pravdivý jedine ak žena rozumie každému použitému slovu  
Spisovateľ/AutorŽena Pridané dňa25. novembra 2013 01:26:18
romaticke pasaze nechceli nikoho polozit...o to tu neslo...formalne sa mi to zda koherentne...dal som si zalezat...btw..komentar uvedeny hviezdickou moze byt pravdivy iba v pripade ak je jeho autorom zena  
Spisovateľ/Autorzlo sej Pridané dňa25. novembra 2013 11:35:42
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8