Nevinná 2. deň (II. časť)

Spisovateľ/ka: pinkbuble | Vložené dňa: 28. novembra 2013
http://citanie.madness.sk/view-45710.php

12:05
„Aleeeex..." počula som známy, piskľavý hlas smerujúci od dverí.
Len sa chvíľu som sa zamyslela a všetko ubehlo tak rýchlo. Samozrejme pri dverách stála Lili ktorá sa so mnou dohodla, teda dohodla sa sama zo sebou, že pôjdeme k jazeru. Rýchlo som na seba natiahla plavky na ktoré som navliekla tenké tričko a šortky a utekala dole.
„ Kde si toľko bola? Veď sme sa dohodli na dvanástu..." vravela mi vyčítavo.
„ Prepáč zamyslela som sa a nejak som sa pozabudla. Ale hlavné je že už som tu nie?"                                                      Vyčítavý výraz sa zmenil na úsmev... „ hlavne už poďme všetci nás čakajú."                                                                   Všetci ?... Ako myslela to všetci. Už si ani veľmi nepamätám ľudí z môjho detstva. 

Všetkých zatienil Nik.


Vyšli sme z dverí. Pred naším domom stál kabriolet. Pozrela som sa na Lili s otvorenými ústami.
„Darček na osemnástku." Popri tom mykla plecami. Prešli sme k autu.
„ No tak sadaj Alex ideme"
Nasadila som si slnečné okuliare a sadla si na sedadlo spolujazdca.
Išli sme po hlavnej ceste, potom odbočili do ľava do prava až sme skončili na poľnej cestičke.                                         „ No čo chýbala som ti? Chýbala ti rodina? Ako si to všetko zvládla?" zavalila ma otázkami. Len som sa pousmiala a spustila..
„ Jasne že si mi chýbala"
Pri tejto vete som sa zasmiala dúfajúc, že sa neurazí.
„ Rodina mi chýbala hlavne prvý rok ale potom som to už nejak zvládla. Ako som to zvládla? Normálne. Škola nebola najľahšia no mala som tam priateľov vďaka ktorým bolo štúdium oveľa krajšie....."
Asi minútu po tom zostala Lili chvíľu ticho. Vychutnávala som si prírodu okolo seba. A však znovu spustila..
„ A čo chalani? Nejaké lásky, sex?"
Takmer mi zabehlo. Zvráštila som čelo a pozrela na šialenú šoférku ktorá mi pokladá takéto otázky. Znovu len mykla plecami.
„ Neurážaj sa princezná, predsa mi nechceš nahovoriť že také pekné dievča ako ty je ešte panna."
Zakašlala som ale zostala som chvíľu ticho...
„Lili túto tému necháme na budúce."
Kam som sa to ja dostala preboha. Stretnem kamarátku po toľkých rokoch a je takáto zvedavá .... Náhle sme zabrzdili a ja som si skoro buchla hlavu o prístrojovú dosku.                                                                                   „Ups....prepáč" zasmiala sa moja šialená kamarátka.                                                                                              „ Tak vstávaj tam už pôjdeme pešo..." Pomalými krokmi som šla stále rovno. Lili však musela urobiť dva kroky popri čom ja som spravila len jeden. Začula som zvuky. Hlasy mladých ľudí.
„ Teraz sem" ukázala Lili doprava na otvor medzi kríkmi... Išla prvá a ja som šla za ňou. Na tomto mieste som ešte nikdy nebola. Krásne veľké jazero pri skale ktorá slúžila ako skokanský mostík. Obklopené zeleňou.
Všade boli telá mladých ľudí v plavkách.
Lil mávla rukou smerom k jednej skupinke na okraji jazera.
Skupinka pozostávala z jedného silnejšieho dievčaťa malého vzrastu s havraními vlasmi stiahnutými v gumičke, útleho stredne vysokého tmavovlasého chlapca, teda muža.
Taktiež tam bola chudá, blondína ktorá sa veľmi podobala na Lil.
Vyzerala ale mladšie ako ostatní zo skupinky. Pátrala som v spomienkach ale nech som chcela akokoľvek nespomenula som si .
Zamierili sme smerom ku ním. Lili skákala ako taká laň . Ja som za ňou išla kľudne no trochu pomaly. Nevedela som, čo môžem od nich čakať. Bála som sa, čo ak ma nepríjmu. Lili ich ihneď začala objímať a spustila...
" Tak toto je Alex... možno si ju pamätáte . Bývala tu pred 4 rokmi potom ale odišla na školu do veľkomesta." Rýchlo ale pokračovala „Alex toto je Jane" a ukázala na dievča s havraními vlasmi ktoré sa pousmialo „ toto je Justin" bol to samozrejme jediný chalan v skupinke „ toto Hana.. Ju si musíš pamätať to je moja otravná sesternica". 

Hana len zvráštila čelo a venovala Lili škaredý pohľad. Potom pozrela na mňa
„ Teší ma Alex. Ty si Eriková sestra však ?" Nechápala som kam týmto mieril. Len som prikývla.
„Je tak nesmierne zlatý..." Vyvalila som na ňu oči a takmer som vybuchla od smiechu. Lili jej venovala odmeraný pohľad
„ Sklapni mladá..." Hana sa zamračila a pokračovala v opaľovaní. Rozostrela som deku . Stiahla som zo seba tričko a sadla si na deku .
Pozorovala som chalanov ktorí z vysokej skaly skáču do jazera. Lili si sadla vedľa mňa. „ Vidíš toho chalana čo teraz skáče?" Bez slova som prikývla.
„ Noo.. To je predsa Nik" Nabehli mi zimomriavky a akoby sa mi zastavilo na chvíľu srdce. Lapala som po dychu.
On? Tu? Teraz? Ja? ... Nedostala som zo seba ani len slovíčko. Túžila som sa s ním stretnúť no bála som sa.
Čo ak si ma nepamätá?
Sledovala som ako letí smerom do vody. Bol ďaleko no aj tak bolo vidieť aké má svalnaté telo. Dlho som si ten pohľad neužila. Prekazila mi to chvíľa, keď dopadol do vody. No to, čo nasledovalo bolo ešte lepšie.
Vynoril sa. Pri tom ako vychádzal si prehrabol vlasy . Po tele mu stekali kvapky vody ktoré len zvýrazňovali každý jeden sval na tele. Krásne svalnaté telo opálené do bronzova. Nedokázala som z neho spustiť zrak. Lapala som po dychu. S otvorenými ústami som sa naňho pozerala.
Keď už bol na brehu venoval mi pohľad. Rýchlo som zavrela ústa a sama nad sebou som sa pousmiala. Z ničoho nič zdvihol obočie a na tvári sa mu objavil udivený výraz ktorý sa zmenil na úsmev. Zamieril smerom ku mne. Začali sa mi triasť kolená a srdce bilo tak silno ako by mi chcelo vyskočiť z hrude. Zastavil sa pri mne.
„ Saša... Si to ty?" spýtal sa ma hlasom ktorý mi vyrazil dych. Jeho hlas znel ukľudňujúco a tak jemne že pri jeho slovách mi naskočili zimomriavky.
„ Áno." Toto slovo bolo to jediné čo som zo seba dostala. V tom momente ma chytil za ruku a postavil na rovné nohy. Pritisol ma k sebe a objal ma. Moje telo na tom jeho. Cítila som každý jeho sval. Každý kúsok jeho jemnej, vlhkej, horúcej pokožky.
„ Chýbala si mi tu dievča." Pousmial sa a prehrabol mi vlasy.
„ Ty si odišiel prvý" pri čom som sa usmiala a mykla plecami.
„ Máš pravdu nechcela by si si ísť sadnúť ku nám?" Hlavou ukázal smerom ku skupinke 4 chalanov. Pozrela som na Lili ktorá ma takmer prebodla pohľadom. Nik na ňu pozrel tiež a dodal „ Ak chceš môžeš zobrať aj karátku"... V tom momente odpovedala za mňa. 

„ Samozrejme že ideme" a stavala sa z mojej rozprestretej deky ktorú hneď brala pod pazuchu.
„ No čo Alex, si rada že si doma, že ma vidíš?" zasmial sa Nik. Jeho slová zneli ako tá najkrajšia pieseň akú som kedy počula. Na rukách som mala stále zimomriavky a nedokázala som vydať ani hlások.
Alexandra nebuď ako malá veď je to tvoj kamarát ... prehovárala som samú seba. KAMARÁT!!!...
„ Som neskutočne rada že som znova tu. Cítim sa ako vo sne." Rýchlo som po tom dodala „ Vo sne z toho že som znova tu. Doma. A jasné že ťa rada vidím." Pozrela som naňho a usmiala sa.
„ A kde si nechala to malé dievča s ktorým som sa hrával ? Uff... teraz si úplne iná." Nechápavo som sa naňho zahľadela a pokrútila hlavou ..
„ Stále som rovnaká." Z chuti sa zasmiala a aj on pokrútil hlavou. Už sme sa blížili ku skupinke chalanov. Jeden krajší ako druhý. Samé svalnaté, opálené telá.
„ Tak toto je Luis, Adam, Simon a Stephan. Chalani toto je Alex moja kamarátka s ktoru sme sa ako malí hrávali"...
Luis bol snedý čiernovlasý chalan s tmavými takmer čiernymi očami. Adam bol pravý opak. Napriek tomu že bolo leto mal bledú farbu, modré oči a blond vlasy. Simon mal plavé dlhšie vlasy ktoré mu padali do tváre a napoly zakrývali oči tak že farbu som veľmi jasne nevidela. A Stephan? Z týchto chlapcov vyzeral asi najlepšie. Mal najviac vyrisované svaly, rovnako krásnu bronzovú farbu ako Nik, tmavé oči a aj vlasy. Chlapci reagovali všelijako. Prehliadali si ma. A Stephan na seba nenechal dlho čakať.
„ Hm.. ja by som sa s ňou tiež veľmi rád pohral." Ja som len zdvihla obočie, vyvalila oči a pozerala naňho takmer s otvorenými ústami. Čo si ten chalan o sebe myslí ...
Nik sa samozrejme ozval : „ Stephan zavri si tú hubu lebo za seba neručím!" znel nahnevane. Táto jeho reakcia ma veľmi prekvapila. Hneď na to sme si s Nikom vymenili dlhý, hlboký pohľad.
„Nechceš odtiaľto na chvíľu vypadnúť?" pošepkal mi. Nenechávala som ho dlho čakať a hneď som prikývla. Pomaly sme išli smerom do lesa. Prejsť sa. Hlavu som mala plnú otázok ale nespýtala som sa ani jednu. Bez slova sme šli po lesnej cestičke. Hľadela som po okolitej prírode.
„ Tak čo Alex... Nechýba ti veľkomesto?" Neustále hladiac na stromy som ticho odpovedala „ Jediné čo mi chýbalo bolo toto malé mesto." Nedokázala som pochopiť ako je možné že môžem niečo takéto cítiť. V jeho blízkosti mi bolo horúco no zároveň som sa triasla od zimy. Chcela som kričať od radosti no zároveň som bola taká smutná že som nebola schopná vydať ani hlások. Srdce mi bilo rýchlo no zároveň aj pomaly.
Čo sa to so mnou deje?... Kráčali sme opäť vedľa seba úplne bez hlásku. Konečne som sa dokázala aspoň niečo spýtať. Síce to bola úplne hlúpa otázka ale aspoň niečo je lepšie ako toto ticho.
„ Počula som, že si veľmi žiadaný." Začali sa mu kriviť kútiky do akéhosi úsmevu. Snažil sa nezačať sa smiať. Ja som sa len pousmiala a pokrútila hlavou. Zastavil si ma a zrazu sme stáli tvárou v tvár.
„ Neviem čo si počula ale určite je všetko hlúposť. Ja mám tiež jednu otázku . Ako je možne že zrazu si taká krásna?" V tom momente mi odhrnul vlasy z tváre a pohladil ma po líci. Chcela som povedať svoj názor, odpovedať ale položil mi prst na pery a pokračoval. „ Neverím vlastným očiam ako si sa zmenila. Veď len teraz si bola taký drobec." Pri tejto poznámke sme sa obaja pousmiali. Nevedela som čo tým myslí. Jeho otázka vlastne ani nebola otázkou keď že som nedostala priestor odpovedať mu. 

Nevedela som čo mám od neho čakať. Už to nebol ten malý chlapec ako kedysi už to bol muž. Muž o ktorého by boli ženy schopné pobiť sa. A už viem aj prečo. Hodiny plynuli a postupne začínalo zapadať slnku.
Medzi tým sme sa vrátili ku jazeru, kde Lili sedela pri chalanoch s ktorými náruživo debatovala.
„ Ja, ja už musím ísť" dostala som zo seba v snahe dostať sa od neho... Dostať ho aspoň na chvíľku z hlavy.
„ Prečo ? veď je len pól deviatej."
Ako sa mám vyhovoriť? Čo mu mám povedať ? Nemyslela som na nič iné len na jeho anjelskú a zároveň zvodnú tvár, na jeho úsmev pri ktorom sa mi zastavovalo srdce.... Keď že som dlho neodpovedala začal znovu on.
„ Dovoľ mi nech ťa aspoň zaveziem domov." Nemala som tu auto. Lili nevyzerala že by bola schopná odtrhnúť sa od chlapcov ktorý jej konečne začali venovať pozornosť a Nik bol asi mojou jedinou záchranou.
„ Tak dobre" prikývla som a popri tom pozrela do zeme. Išla som za ním smerom k jeho auto. Mal veľký mercedes ktorý svietil medzi ostatnými obyčajnými autami. Prišla som ku autu a neveriacky naňho pozerala.
„ No sadaj. Chceš predsa prísť domov ešte dnes."
Z hlboka som sa nadýchla a nasadla do auta. Vo vnútri bolo celé v koži. Kde som sa to ocitla. Prechádzali sme lesnou cestičkou. Všade bolo ticho. Bolo počuť len tichý zvuk motora.
„ Čo keby sme si zajtra niekam vyrazili?" prekvapila ma Niková otázka.
Len som naňho pozrela. „Prečo nie. Ako za starých čias" Nechcela som cítiť tieto pocity. Chcela som aby to bolo ako kedysi . Keď sme neriešili kto ako vyzerá alebo či je naše správanie normálne . Boli sme deti. Keby sa to tak dá vrátiť. Zahľadel sa na mňa.
„ Na čo myslíš?"
Rýchlo som zažmurkala a venovala mu krátky pohľad.
„ Ako to myslíš ?" nahlas som vydýchla..
„ Len spomínam na staré dobré časi" Pousmial sa. „ To veru boli, no myslím že tieto budú oveľa lepšie."
Konečne sme zastavili pred domom. Nevedela som čo mám robiť, či ho mám objať alebo... Rýchlo som si rozopla pás a vystúpila z auta. No ako naschvál vystúpil aj on a smeroval ku mne.
Prosím nech sa o nič nepokúsi....
„ Chcela si mi újsť bez rozlúčky?" len som sa naňho pozrela a usmiala. „ Zo slušného dievčaťa sa stala rebelka." Nahlas sa zasmial a ja som len zvráštila čelo. „ Tak teda zajtra sa vidíme ? Bol by som rád kedy niekam zájdeme. Prídem pre teba okolo 18:30 čo ty na to?" ... Urobím dobre keď pôjdem alebo nie ? Aspoň to skúsim. Zdvihla som zrak a pozrela mu do očí „ Dobre teda o pol siedmej" ...
Rýchlo som kráčala ku dverám domu. Ešte od auta na mňa kričal
„ A nezabudni si vziať niečo pekné, pôjdeme sa baviť. Eh.. Nevravím že teraz nevyzeráš super...." práve v tom som mu zakývala a zabuchla som za sebou dvere.
Chrbtom som sa o ne oprela a zhlboka dýchala. Z ničoho nič sa predo mnou zjavil Erik, ktorý sa na mne smial.
„ Sestrička tebe sa čo stalo ? Prenasledujú ťa zombíkovia?" Ešte pár krát som sa nadýchla a s nesúhlasom zatočila hlavou.
„Nebuď taká slušná. Ako je možné že si prišla s Nikom? Vieš o tom že chodí s Ashley? To je to dievča...."
Práve v tomto momente som prestala vnímať. Vypol sa mi mozog. Všetko okolo mňa sa začalo náhle krútiť a ja som strácala rovnú zem pod nohami.
„ Preboha Alex ty si pila ? Si v pohode?"
Len som kývla rukov.. „ Radšej mi dones vodu" Rýchlo bežal do kuchyne.
Preboha. Nik má babu? Ashley? Ju som si veľmi dobre pamätala. Ešte ako malá bola jedno namyslené, arogantné dievča. Jedným slovom rozmaznaná princeznička. Teda... To boli dve slová . Prečo práve ona a prečo je zrazu na mňa taký milý? Možno som to všetko len zle pochopila ... Nechcem o tom rozmýšľať.
Konečne sa mi prestalo všetko točiť a zvládla som vísť po schodoch až do svojej izby. Ani sama neviem čo som cítila. Hnev? Smútok? Bolesť? Jediný človek na ktorého som sa mohla hnevať som bola ja.
Ľahla som si na posteľ, vytiahla notebook a rýchlo písala Emily. „ Ahoj Em. Ešte som tu len jeden deň a všetko sa komplikuje. Stretla som kamaráta z detstva ktorý je zrazu až moc príťažlivý a nedokážem ho dostať z hlavy. Dohodli sme sa, že zajtra večer sa pôjdeme baviť a neviem ako to myslel. Veľmi mi chýbaš" Takmer hneď mi prišla aj odpoveď. „ Alex už som myslela že ani nenapíšeš. A čo je na tom zlé? Ak je nejaký dobrý kus čo váhaš ? A ešte ťa zavolal aj na rande to je ďalšie plus. Drahá hlavu hore začni žiť" ... Keby je to také ľahké ako si myslí ... Nemala som silu jej na to odpisovať. Nevedela som čo mám robiť.

Spisovateľov komentár k príspevku

Pokračovanie... Ďakujem za každé prečítanie. Dúfam že sa bude páčiť



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8