telefón

Dnes prvýkrát sneží
klincuje pamäť
ako do drevenej debny
a pár zúfalých vzalo do rúk lopaty
Ešte aspoň raz pošliapať zem
kde sa lepšie stálo dvom

Žiadne zabúdanie pes nezožral
vravia starci
aby spomalili šediny
Ich staroba sú oči
cez ktoré dovidieť až pod hlinu

S tebou vraj zabúdajú iní
a ja si namýšľam
že mne posielajú útechy
na nesprávnu adresu

Sneží prvýkrát
za celučičkú pravdu
Vločky padajú nenútene
akoby vedeli čo sa tu deje

Je noc
Nachádzam sa v kuchyni
ako nohami vyšívam tmu
Presviedčam minulosť
že ak nevypadne
podrežem ju svitaním
Ráno chladnem
v tej najslanšej káve

Práve je dnes
a už nevidno ani po viečka
Vraj takéto budú celé Vianoce
Každý deň zazvoní telefón
ako koleda v poldecáku
a v slúchadle sa ozve
tvoje pípanie