telefón
Spisovateľ/ka: Ľubomír Krestián 857 | Vložené dňa: 23. marca 2007
http://citanie.madness.sk/view-4578.php
http://citanie.madness.sk/view-4578.php
Dnes prvýkrát sneží klincuje pamäť ako do drevenej debny a pár zúfalých vzalo do rúk lopaty Ešte aspoň raz pošliapať zem kde sa lepšie stálo dvom Žiadne zabúdanie pes nezožral vravia starci aby spomalili šediny Ich staroba sú oči cez ktoré dovidieť až pod hlinu S tebou vraj zabúdajú iní a ja si namýšľam že mne posielajú útechy na nesprávnu adresu Sneží prvýkrát za celučičkú pravdu Vločky padajú nenútene akoby vedeli čo sa tu deje Je noc Nachádzam sa v kuchyni ako nohami vyšívam tmu Presviedčam minulosť že ak nevypadne podrežem ju svitaním Ráno chladnem v tej najslanšej káve Práve je dnes a už nevidno ani po viečka Vraj takéto budú celé Vianoce Každý deň zazvoní telefón ako koleda v poldecáku a v slúchadle sa ozve tvoje pípanie |