Vitajte v budúcnosti (ôsma kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 19. decembra 2013
http://citanie.madness.sk/view-45930.php

Požiar na desiatom poschodí 

B

ol večer. Amadeus bol v Prahe už dvadsaťjeden hodín. Od vraždy pána Elisého uplynulo o niečo menej a od rozhovoru so slečnou Eliséovou asi hodina. Amadeus po rozhovore s ňou šiel na večeru, kde si nechal v hlave uležať informácie, ktoré sa dozvedel, a oddeliť ich od včerajšej rebélie na Vinohradskej. Po večeri si ho všimol v jedálni Azariáš. Veľavýznamne na neho pozrel a Amadeus to pochopil tak, že má na počkať, kým sa jedáleň vypratá.

     Amadeus schválne dlho popíjal víno, až v jedálni osamel. Prišla dvojica žien, ktorá mala miestnosť upratať. Vtedy sa tam znova zjavil Azariáš, prehodil s nimi pár slov a sadol si k Amadeovi. K ich stolu zamierila aj Pénelopeia a sadla si medzi dvoch mladíkov.

     „Je to potvrdené, Azariáš," riekla, obrátila sa k Amadeovi a pokračovala: „Ten nôž, ktorý sa ráno z kuchyni stratil, sa znova objavil. Bol pohodený pred zadným vchodom a všimla si ho jedna z pomocných síl v kuchyni, keď šla vyhodiť smetí. Bol celý pokrytý zaschnutou krvou."

     „Môžeme len hádať, komu patrila," vzdychol si Amadeus a začal sa hojdať na zadných dvoch nohách stoličky. „Máme tu teda vraha s riadnou dávkou irónie. Hodil vražednú zbraň takmer na miesto činu. No o ničom to nesvedčí. Môžeme sa len domnievať, že vrah nie je v hoteli ani ubytovaný, ani zamestnaný. Pokojne to mohol urobiť aj hosť, či člen personálu."

     „Podarilo sa ti niečo zistiť od slečny Eliséovej?" opýtala sa ho Pénelopeia. „No predtým, než nám to povieš, si najprv sadni normálne. Ak sa mne zlomila fošňa postele, svedčí to o tom, že nábytok v tomto hoteli nie je trvácny. Neradi by sme ťa zbierali zo zeme."

     Amadeus nechal dopadnúť stoličku na všetky štyri a vravel im: „Slečna Eliséová je angažovaná v nejakom pro-live hnutí, ktoré sa nazýva Adam a Eva. Vedeli ste o tom, že v Českej republike je umelý potrat povolený?"

     „Áno, tak je tomu od osemdesiateho piateho roku." riekol Azariáš a Pénelopeia dodala: „Smutné, však? Adam a Eva? Ach, normálny človek, akokoľvek humánne naladený, by sa k nim nedal. Takmer si vzali na svedomie smrť matky a dieťaťa, keď včera nechceli pustiť sanitku s rodiacou ženou do nemocnice. Vyskytli sa nejaké komplikácie a situácia bola aj tak vážna, aj bez tých fanatikov na Vinohradskej. Len-len, že to stihli."

     „Slečna to spomínala, dokonca sa tým hrdila," riekol Amadeus a pokrútil hlavou. „Neviem, či by sme nemali zavrieť aj ju. No mám od nej aj zaujímavé novinky k prípadu. Včera večer bol u nej pán Elisé. Viktor Elisé."

     Oboch to veľmi zaujalo.

     „Vážne?" ožil Azariáš. „Bola to jeho posledná návšteva?"

     „Možno áno, odišiel od nej okolo ôsmej," prikývol Amadeus. „A vraj bol celý nesvoj. No zdá sa, že sestra ho k slovu nepustila a stále vravela len o Vinohradskej."

     „Zvláštne. Ozaj, Amadeus, Azariáš mi ukázal ten článok, čo si našiel v apartmáne mŕtveho. Obávam sa, že je nepochopiteľný."

     „Pénelopeia, videla si, ako slečna Eliséová vyzerá?" chcel vedieť Azariáš.

     „Áno," riekla.

     „Nemohla by to byť tá ženská, ktorú si v noci videla?"

     Amadeus sa postavil a začal sa prechádzať, kým dievčina premýšľala.

     „Slečna Eliséová nie je jediná plnoštíhla žena v Prahe," vravela. „Ale... Na okamih na ňu dopadlo svetlo pouličného osvetlenia a skutočne to mohla byť jej tvár."

     „Nie, nemyslím si, že by sme mali slečnu Eliséovú podozrievať," krútil hlavou Amadeus. „Zabudnime na okamih na tú ženskú. Podľa mňa má len zmiasť našu pozornosť. Čo vieme?"

     „Len to, že pán Elisé sa pomerne neskoro vracia od sestry," riekol Azariáš.

     „Príde sem, vkročí do výťahu, a tam ho ktosi zabije," dodá Pénelopeia.

     „Chyba!" ozval sa jasne Azariáš. Amadeus zastal počas svojej prechádzky a vzdychol si: „Jasné!" riekol a oprel sa rukami o operadlo svojej stoličky. „Jasné! Ak o ôsmej odchádzal od sestry, sem mohol prísť nie skôr, ako okolo deviatej."

     „Ak ho zabili vo výťahu, nebolo to v čase, keď sa vracal od Suzanne," víťazoslávne riekol Azariáš a usmial sa spokojnosťou nad svojím postrehom. „Lebo vieme, že ho zabili až po jednej."

     „Pán Elisé býval na treťom poschodí, ktoré som dnes upratovala ja," ujala sa slova Pénelopeia.

     „Otázka teda znie: kde bol od deviatej do jednej?" uzavrel to Azariáš. No ani jeden z nich neodpovedal, čiastočne preto, že odpoveď nepoznali, no aj preto, že dvere jedálne sa zrazu roztvorili a v nich stála Kalypsó, s tvárou a šatami zašpinenými od popola a vykríkla: „Volajte hasičov!" potom sa zrútila na zem.

     Amadeus, Azariáš a Pénelopeia pribehli ku nej. Bola pri vedomí, no vo veľkom šoku. Chytila za golier Aziariáša, aby ho k sebe pritiahla, no zaplietla sa do jeho retiazky s krížom. Vymotala si ruku a obrátila sa k Amadeovi, ktorého neozdobovala na krku žiadna retiazka. Pritiahla si ho bližšie a povedala: „Požiar! Horí! Na desiatom poschodí."

     „Poďme tam!" zvolal Azariáš a utekal von z jedálne, s Pénelopeiou za pätami.

     „Amadeus! Poď," riekla od dverí. On jej odvetil: „Počkaj, pomôžem Kalypsó."

     „Práve som šla schodiskom dole napiť sa, keď som počula akési divné zvuky. Vyšla som na hlavnú chodbu na desiatom poschodí. A videla som na chodbe obrovský dymiaci plameň. Och, takmer som sa sama popálila," vravela, kým ju Amadeus dvíhal a šli k výťahu. Do jedného práve vošli Azariáš a Pénelopeia. Na prízemie dorazil aj druhý funkčný výťah, ktorým sa náhlili na desiate poschodie Amadeus a Kalypsó. Amadeus sa na ňu úkosom pozrel. V bežnom oblečení bola ešte krajšia, ako v rovnošate.

     „Čo vlastne horelo, Kalypsó?" opýtal sa jej Amadeus.

     „Neviem, no strašne to dymí a zapácha," odvetila. „Keď som došla, asi sa to práve vznietilo, lebo na chodbe nebol nik."

     Keď prišli na miesto činu, videli, že situácia sa už zmenila. Všetky obývané izby na poschodí boli otvorené a hostia hotela vonku. Dívali sa na veľkú dymiacu čiernu kopu uprostred chodby. Jeden z hostí držal v rukách hasiaci prístroj zvesený zo steny a prudko dychčal.

     Keď videli Azariáša, v ktorom poznali pracovníka hotela, obrátili sa na neho a vysvetľovali mu, čo sa stalo. Opis udalostí sa zhodoval s opisom Kalypsó: zacítili smrad, preto vyšli na chodbu, kde uzreli plamene. Ten, ktorý bol najbližšie, zvesil zo steny hasiaci prístroj a nebezpečne vyzerajúci požiar zahasil.

     Amadeus pristúpil dopredu, kým sa hostia pomaly rozchádzali, no niektorí stále zvedavo pokukovali na dymiacu kôpku, ktorá bola postriekaná bielou penou. Kľakol si a pozorne skúmal zhorené zvyšky. Nedalo sa ľahko identifikovať, čo vlastne horelo. S istotou išlo o akúsi umelohmotnú látku, ktorá prenikavo zapáchala a narobila najviac dymu. Hore bola umelá látka zahalená zuhoľnatenou textíliou - pravdepodobne šlo o nejaké oblečenie - a tiež tam páchlo čosi, čo veľmi pripomínalo zhorené vlasy.

     „Aspoň nebol nikto zranený," riekla napokon Pénelopeia, kým Amadeus stále zhoreninu skúmal.

     „Čo si o tom myslíš, Amadeus?" opýtal sa ho Azariáš. „Myslíš si, že to má spojitosť s vraždami? Urobil to vrah, aby zničil stopy?"

     „Ťažko povedať," vzdychol si Amadeus. „Už si niekedy niečo také v hoteli zažil?"

     „Nie," priznal Azariáš. „Už sme tu mali muža, ktorý si vyžiadal izbu s manželskou posteľou pre seba a orangutana, iný týpek sa tu chcel ubytovať s hrochom, no takýto atypický požiar... Nie."

     „Sem-tam niekto zaspí s cigaretou v ruke a vypáli nám koberec, obrus, či posteľné povlečenie, ale nikdy nám nehorela akási divná kôpka uprostred chodby," pridala Pénelopeia.

     „V každom prípade je nemožné identifikovať, čo vlastne horelo," uzavrel to Amadeus, keď sa postavil. Kalypsó si sťažka vzdychla a sebakriticky povedala: „Je to moja vina! Nemala som utekať, ale hneď požiar zahasiť. Tak by sme aspoň mohli zistiť, čo vlastne horelo."

     „Netráp sa, Kalypsó," povzbudil ju Amadeus a žiarivo sa na ňu pozrel. Každý by sa preľakol."

     „Nevšimla si si, čo to vlastne horelo?" chcela vedieť Pénelopeia.

     „Nie," pokrútila hlavou. „Hneď, ako som videla plamene, utekala som. Keby som radšej zvesila zo steny hasiaci prístroj a..."

     „Je zbytočné o tom hovoriť, Kalypsó," riekol Azariáš vecne. „Minulosť už nezmeníme. Ale skutočne: čo to tu vlastne horelo? Prečo? A kto to podpálil?"

     No na tieto otázky mu nik neodpovedal.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8