Drahý a mladá poletovali v mojej mysli ako dve možnosti

Spisovateľ/ka: zlo sej | Vložené dňa: 29. decembra 2013
http://citanie.madness.sk/view-45997.php

 

 

Sam neviem, preco som tam siel. Bucham si hlavu o stenu a volam o pomoc aj samotneho boha, toho, v ktoreho neverim, ale ten mi z toho isteho dovodu neodpoveda. Ulava neprichadza. Je mi cim dalej, tym horsie. Modlim sa za to, aby som sa zblaznil, a s placom sa oddavam najponizujucejsiemu citu v nasej ukrutnej, nespravodlivej galaxii. Az po niekolkych hodinach, ked moja sebalutost dosahuje vrchol, padam od unavy na studenu zem.

Az vo vyssej nadmorskej vyske sa cesta zacinala nepredvidatelne klukatit. Siel som niekolko metrov za nimi, ale vzdy som ich mal na ociach. V lese nie je tazke zabludit... Je az smiesne, kolko zhovievavosti daruje vo chvilach nebezpecenstva clovek svojim nepriatelom, ako sa ich pevne drzi a ukradomky sleduje ich lahky krok.

Moju matku drzal pevne za ruku a niekedy, ked si myslel, ze sa na nich nedivam, ju polozil na jej chrbat a sklzol az k jej zadku, aby ju ktovie za co potrestal. Jeho laskave gesto opatovala srdecnym smiechom alebo - a vtedy som znechutene prizmuril oci - letmym, avsak vasnivym bozkom.

Nikdy som ho nepokladal za nejakeho Herkula, ale v sposobe, ktorym moju matku viedol, som objavil cosi mocne. Pri sebe som tuto vlastnost nenasiel. Az po case som dospel k poznaniu, ze mal jeden z atributov, ktory robi muza naozajstnym muzom. Ani dnes ho nedokazem presne pomenovat, viem len, ze je to ta vlastnost, ktora muzom dovoluje vrhat sa pred zenami na kolena a s rovnakym odhodlanim kracat pred nimi a klcovat nebezpecnu cestu.

Nemal som proti nemu nic. Naozaj. Aspon si to neviem racionalne vysvetlit. Odkedy sa zjavil, zacal som k nemu pocitovat prudku, nevysvetlitelnu nenavist. Raz som mu potajomky naplul do jedla.

„Ta polievka je znamenita," pochvalil moju matku a odvtedy som s tym nadobro sekol.

Vyskusal som ho potknut. I v takychto vypatych situaciach si zachovaval rozvahu a klud.

„Si vo forme, mlady" odpovedal, ked sa pozviechal zo zeme. Potom ma zacal kamaratsky boxovat. Poskakoval okolo mna ako zdrogovany saman: „Pravy hak! Lavy!" vykrikoval. „Pozri sa, mladý!"

Pre toho jeho „mladeho" som ho nenavidel este viac. Vravel mi tak, odkedy sa zjavil. Hovorim zjavil, pretoze sa v mojom zivote objavil naozaj z nicoho nic. Nespytal sa ma, ci s nim racim zit, dobyvatelsky do neho vpadol a rozbil ho na marne kusky.

„Ako sa vola mlady?" spytal sa na prahu dveri matky, ked nas prvykrat poctil svojou navstevou.

V dialke som zazrel strme vybezky skal. Z chodnika uplne zmizla trava. Vietor zosilnel. Slnko zakryli oblaky a na udolie padla tma, neprirodzena a husta. Siel som rychlejsie. Tak teda dobre, posledny usek cesty pojdem s nimi, nech si hovori, co chce, preco by som mal na neho brat ohlady, co som ja, aby som to robil. Hej, just tam pojdem, budem kracat hned za nimi, aby sa ostychal a nechytal mamu za rit a repovat po anglicky, aj vulgarne slova, pretoze je to jedna z mala veci, ktora ho dokaze vyviest z omylu, ze svet je neobycajne krasnym miestom a on je synom boha, neohrozeny, neopakovatelny a hrozitansky mocny.


Za dva mesiace sa k nam nastahoval. Doniesol si zo sebou vsetky haraburdy, vratane svojich malych deti. Už vtedy som si vsimol, ze je neobycajne velkodusny. Jeho gesta byvali velke a uprimne. Dobrotou plytval tak lahkomyselne, akoby ju vypestoval v kvetinaci na balkone. Ked ste sa prechadzali po nasej ulici, cez nase okna ste mohli celkom bezpecne zazriet zlomok jeho aury, energiu, ktoru vyzaroval. Nas dom sa doslova vznasal v teplom, slnecnom kupeli jeho pritomnosti.

Ked som ich v jeden vecer nasiel spolu v posteli, bol som pre neho menej ako vzduch. Az o niekolko minut, ked dokoncil, co zacal, zaklopal na dvere mojej izby. Nemohol som ho odmietnut. Tvaril sa ako posol mieru. Zacal mi celkom otvorene rozpravat o bezpecnom sexe a poucil ma o vseobecnej moralke. „Pamataj si to, mlady." Potom vitazoslavne vymasiroval z izby.Tu noc som nezazmuril oka. Celu som ju preplakal.

A teraz bol tu, znovu drzal moju matku za ruku, za tu makku, laskavu ruku, ktora mala patrit mne, iba mne. Predstava, ze s nim budem musiet stravit styri dlhe dni v jednej malej izbe vo mne vyvolavala neopisatelnu hrozu a hnev. Videl som jeho laskavy pohlad, velke ruky a usmev, a este raz tie ruky, ako sa dotykaju mojej matky, najprv iba bojazlivo, letmo, potom sebavedomejsie, az zakotvia v jej teplom rozkroku a ona zacne vzrusena sepkat jeho meno... „Milan, Milan, Milan."


Pred nami sa tycil strmy svah. Az teraz som jasne pochopil, preco sa v aute zmienil o odvahe a discipline a preco s takou dokladnostou vcera prizvukoval, aby sme si zobrali pevnu obuv. Do oka mi udrel lesk retazi. „Par minut za nimi je chata," oznamil a svihacky ustipol moju matku do zadku.

Zvysena vlkost sposobila, ze kamene boli klzke. Vystupoval prvy. Z pod jeho noh sa rynuli male kamienky. Po kazdom uspesnom kroku sa otocil, aby nas povzbudil, dodal nam odvahu a silu kracat tak sebavedomo, ako to robil on. Moju matku posmeloval slovom „draha", mne hovoril „mlady".

Svet okolo mna sa teraz skladal iba z dvoch slov. Drahy a mlada poletovali v mojej mysli ako dve moznosti. V tej chvili som pochopil, ze si mozem vyberat. Stacilo iba pohybat retaz, ked sa jej isiel chytit, nenapadne, nahodou, nikto by si nic nevsimol. Ktoru z nich si vybrat? Pod nami sa ako dosledok rozprestieral strmy, kamenisty svah, nad nami vytuzena chata a styri hrozne dni. V tej chvili ma oblial studeny pot. Ohureny vedomim vlastnej moci a dokazom, ze zivot je niekedy naozaj velkorysy, som sa zacal pohravat s tou neodbytnou myslienkou. „Byt - ci nebyt" znelo v mojej hlave a pozeral som raz dozadu, kde bola moja mama, raz na neho, potom zase k svojej mame.

 

 

 

 

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
sonka valovicz sazama
8 bodov
napätie až do konca,aj keď som sa smiala z ironizujúcich vnútorných dialógov...záver si domyslíme,a je dobre,že si ho neukončil,no a zároveň veľmi objektívny pohľad na nevlastných otcov,určite to budem mať na pamäti:)  
Spisovateľ/Autorsonka valovicz sazama Pridané dňa29. decembra 2013 08:57:32
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8