Sonet pre zaoblené telá
Spisovateľ/ka: Arnold Layne | Vložené dňa: 30. decembra 2013
http://citanie.madness.sk/view-46021.php
http://citanie.madness.sk/view-46021.php
Tých desať topoľov pred oknom padlo
a to čo z nich zostalo čudesne desí.
Šepkám ti, nadobro strhávam prádlo,
no len čo ťa rozbalím pýtam sa: kde si?
Prstami preberáš trčiace hlavne -
na zimných momentkách z bojísk v popolníku,
(sú všetky pózy tak nesprávne správne?)
tvoje predpeklia prechádzam bez dotyku.
Tak nám drž klobúky, pôjdeme strmhlav,
ja bezpečne držím opraty!
Slnko sa po zime oprelo do hláv,
(obaja až na kosť opratí)
sledujeme tajne ako obletelo,
tvoje čarovne záhadné, oblé telo.