Vitajte v budúcnosti (štrnásta kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 1. januára 2014
http://citanie.madness.sk/view-46041.php

Magdaléna Eliséová

A

madeus strávil asi pol hodinu dôkladnou analýzou toho, čo z jeho slov mohlo Kalypsó tak nehnevať a i keď neprišiel na nič, predsa len ďalších tridsať minút ho trápili výčitky svedomia. Až potom sa opovážil vyjsť zo svojej izby, aby Kalypsó našiel, nech je už kdekoľvek v hoteli, alebo kdekoľvek v meste. Na chodbe stretol Azariáša, ktorý sa práve kamsi chystal a schádzal dole po schodoch.

     „Spytovanie svedomia ti prospelo?" opýtal sa ho a uškrnul sa.

            „Je to len tvoj tip, alebo mi opäť tým zvláštnym spôsobom čítaš v srdci?" opýtal sa namrzene Amadeus.

            „Vyber si, čo sa ti viac páči," odvetil Azariáš. „Potrebujem ísť do nákupnej zóny Prahy. Ideš so mnou? Predpokladám, že svoju prvú cestu pražským metrom - v tú noc, keď si sem priletel - si si veľmi neužil a nerád by som ťa o to pripravil."

            „Nie, v mojom čase ešte neexistovalo," priznal sa Amadeus a pripojil sa k nemu. „Nevidel si Kalypsó?"

            „Och, ale áno, preletela átriom ako perún a nebolo jej. Myslím, že ťa nenávidí."

            „Skvelé," vzdychol si Amadeus zúbožene. Spomenul si na svoj záväzok, no keď si uvedomil, aká je Praha veľká, rozhodol sa radšej ísť s Azariášom.

            „Viem, že by som sa teraz mal snažiť potešiť ťa, no najprv by sme mali riešiť vraždy. Kvôli láske bola zničená Trója. No kvôli vraždám, ktoré sa tu udiali, hrozí koniec celému ľudstvu, preto kladiem väčšiu prioritu tomuto cieľu," vravel Azariáš. Amadeus uznal, že má pravdu a vzmužil sa.

            Vyšli pešo do ruchu veľkomesta a zamierili k najbližšej stanici metra.

            „Odkedy vymenili staré hrkotajúce sovietske súpravy za nové, už to nemá to isté čaro, no napriek tomu je v určitom zmysle pražské metro čarovné," povedal Azariáš, keď nastúpili a sadli si do jedného z vagónov. Vlak sa ponoril to vlhkej tmy podzemného tunela a Azariáš sa po chvíľke opýtal: „O čo vlastne išlo?"

            „Ani neviem," vzdychol si Amadeus. „Zhovárali sme sa ona prišla na to, že mám skoro sto rokov."

            „Hm, asi nemá rada veľké vekové rozdiely medzi partnermi," poznamenal Azariáš zamyslene.

            „To zobrala celkom pokojne - až som sa zaradoval, že ju neranil fakt, že som jej nepovedal pravdu. Nerozumiem tomu: asi na teba žiarli."

            „Na mňa?" prekvapil sa Azariáš. „To nemyslíš vážne!"

            „Hnevalo ju, že ty si so mnou bol v pekárni, že o vyšetrovaní vieš viac, ako ona, a keď som jej povedal, že i ty si zistil, z ktorej doby pochádzam... To bol vrchol. Buchla dvermi a nebolo jej."

            „Jedným slovom: ženy. Nekonečne náladové. Neber si to k srdcu, večer sa bude správať, akoby sa nič nestalo."

            „Naozaj?" zapochyboval Amadeus.

            „Určite," prikývol Azariáš. „Ver mi, už som predsa niečo prežil."

 

            Súprava metra sa ako had vlnila nad i pod povrchom zeme. Z krátkych exkurzov nad zemou si Amadeus všimol nahusto nastavané paneláky a nepekné sychravé počasie. Azariášov mobil zazvonil práve v okamihu, kým stáli na jednej z nadzemných zastávok. Azariáš čosi krátko hovoril, prikývol, ukončil hovor a postavil sa.

            „Vystupujeme?" opýtal sa Amadeus a vstal tiež. Nezdalo sa mu, že by už boli v nákupnej zóne - naokolo neboli žiadne obchody, iba sivasté paneláky, ktoré sa fádne týčili k oblačnej oblohe.

            „Áno. A prestupujeme," riekol Azariáš. „Volala mi recepčná. V hoteli ťa telefonicky zháňala pani Magdaléna Eliséová. Bývalá manželka Gérarda Elisého."

            „Skutočne?" zadivil sa Amadeus. „Má pre nás nejaké informácie?"

            „Neviem. Anna tvrdí, že sa s tebou chce pozhovárať," vravel Azariáš. „Ja to nechápem - vyšetrujeme vraždu v hoteli, alebo tú v pekárni?"

            „Oboje, kamarát, oboje," vysvetľoval Amadeus. „Tak sa to robí najlepšie. Musíme pochopiť súvislosti, ktoré sú medzi nimi, a potom sa dopátrame k vrahom. Alebo vrahovi."

            Vystúpili a Amadeus prenechal iniciatívu Azariášovi, ktorý vysvetľoval, že ak sa chcú dostať do mestskej štvrti Hostivař, kde pani Eliséová bývala, musia ísť na prestupnú stanicu, kde presadnú na linku A. Amadeus nemal poňatia, o čom Azariáš hovorí, no šťastne sa dostali do pokojnej časti mesta, neďaleko prírodného parku.

            „Hm, slušné miesto na bývanie," poznamenal Amadeus. Mnohé domy v tejto štvrti boli vlastne menšie vilky, napríklad tá, okolo ktorej práve prechádzali, s udržiavaným trávnikom a veľkou presklenou stenou, ktorá sa ale Amadeovi nepáčila - bol by nerád, ak by zvedaví susedia nakúkali, čo práve robí v obývačke.

            Presne to však bol dom pani Eliséovej. Zaklopali jej a ona ihneď otvorila.

            „Dobrý deň, pani Eliséová," pozdravil sa Amadeus. „Som Amadeus Fürstburg a toto je Azariáš..."

            „Rada vás vidím," riekla a zaviedla ich dnu. „Chcela som byť užitočná od tej chvíle, ako som sa dozvedela, že Gérard zomrel. No polícia ma ignorovala. Akoby jej na vyšetrovaní vôbec nezáležalo."

            „Tomu sa ani nečudujem," riekol jej Amadeus. „My sa však o tento zločin zaujímame a rozhodli sme sa ho vyšetriť."

            „To som rada. Nech sa páči, poďte ďalej," pozvala ich dnu pani Eliséová a zaviedla ich do obývačky.

            Keď si sadli do žltých kresiel v nevkusnej obývačke s exhibicionistickou presklenou stenou, Amadeus si nenápadne zadíval na pani Eliséovú. Pravdupovediac nebola veľmi sympatická, bol to nepríjemný španielsky typ ostarnutej a využitej Carmen. A ani vkus jej na šarme nepridával. Amadeus predpokladal, že v takomto peknom dome a peknej štvrti bude krajšie zariadenie, ako videl: všade samý nevkus a gýč, háčkované obrúsky, škaredé mištičky a vázičky, sochy, na ktoré sadal prach a bola to ich jediná funkčnosť, lebo o kráse a umení sa v spojitosti s nimi nedalo hovoriť. Pozrel sa na Azariáša, muža prítomnosti, ktorý sa netváril ako človek, ktorý sa kochá v kráse a umení.

            „Dáte si niečo na pitie?" opýtala sa ich, keď si sadli. Amadeus si až teraz uvedomil, aké má sucho v ústach.

            „Snáď minerálku, ak by to bolo možné. Ďakujem," riekol. Pani Eliséová sa usmiala a vyšla z obývačky.

            „Prepánajána!" zvolal nečujne Azariáš. „Mám pocit, že sedím v obývačke nejakej veľmi starej panny!"

            Zrazu začuli akési hučanie a rýchlo sa obzreli. Cez otvorené dvere videli, že pani Eliséová práve vyberá z chladničky minerálku. Chladnička bola veľká, dvojdverová, stála na krivo a bola zdrojom toho hluku. Keď ju domáca pani zavrela (a poriadne pritlačila, aby gumová izolácia na seba doľahla) zaskvel sa na nej akýsi nápis v azbuke.

            „Ja viem, patrí už do starého železa," povedala ospravedlňujúco. „Pozajtra mi majú doviesť novú. No tieto stroje v minulosti zaplnili celú republiku."

            Napriek tomu, ako chladnička vyzerala, minerálka bola vychladená na správnu teplotu. Odpili si a Amadeus sa pani Eliséovej opýtal: „Pani Eliséová, chceli ste nám určité veci objasniť. Prosím, môžete začať."

            Pani Eliséová položila svoj pohár na stôl, vedľa vázy plnej umelých kvetov. Pozrela si na gélové nechty na rukách a riekla: „Neviem, kde začať. Bola by som rada, keby ste mi trocha pomohli."

            „Ste bývalá manželka pána Gérarda Elisého," ujal sa slova Azariáš. „Poznali ste aj jeho brata?"

            „Och, samozrejme," prikývla pani Eliséová živo. „Kým sme boli my i on vo Francúzsku, navštevoval nás. Styky mierne ochladli, keď Gérarda presídlili do USA, no čoskoro tam začal pracovať aj Viktor. Keď začal kariéru šéfredaktora tých ruských novín, nevideli sme sa veľmi. V Amerike nás vtedy navštívil trikrát. My jeho v Moskve raz. To je všetko."

            „No napriek tomu vravíte, že ste ho poznala dobre," pokračoval Amadeus. „Aký bol?"

            „Bol to veľmi príjemný muž," zaspomínala pani Eliséová. „Skutočne pravý elegán. Všetci naši známi si ho obľúbili. Paradoxne, jediný, kto ho až tak nemal rád, bol môj exmanžel."

            „Naozaj?" zadivil sa Azariáš.

            „Neviem, či išlo o bežnú rivalitu medzi bratmi, no jednoducho im to neklapalo." riekla a zapálila si cigaretu. Keď Azariáš videl, že byt nie je nefajčiarsky, a ohavný popolník na stole s motívom dúhy nie je len na okrasu, zapálil si aj on.

            „Stretli ste sa s ním počas jeho pobytu v Prahe?" opýtal sa Amadeus, keď sa obývačka zahalila do dymu. Akýsi sused práve prechádzal so psom po chodníku a zvedavo si hostí pani Eliséovej obzeral.

            „Nie. Ani som nevedela o tom, že je v Prahe. No to nie je dôležité. Volala som vám preto, že ma v tú noc, keď Viktor zomrel, navštívil Gérard."

            „Naozaj?" zadivil sa Amadeus, lebo s tým sa mu pán Elisé nepochválil. „Navštívil vás manžel?"

            „Bývalý manžel," opravila ho pani Eliséová a krátko si z cigarety potiahla. „Viete, rozviedli sme sa pred piatimi rokmi a odvtedy sme sa nevideli. Aj rozdelenie majetku prebiehalo prostredníctvom právnikov. Zarazilo ma, že sem prišiel v takej neskorej hodine, že ma vôbec navštívil, že je Prahe. Nepochybne mi to chcel všetko vysvetliť, keď som mu to dosť nahnevane pripomenula, čo hovorí slušnosť o nočných návštevách, no ani som ho nevypočula. Pche! Nemá ani štipku galantnosti svojho brata."

            „Niečo chcel?" opýtal sa Azariáš. Pani Eliséová otrávene prikývla.

            „Prečo by sem inak chodil?" povedala. „Po rozvode náš spoločný majetok nachádzajúci sa v Českej republike pripadol mne. Azda chcel niečo dostať do užívania, keď sa už sem dotrieskal. Vari si myslel, že ešte niečo z toho vlastním? Všetko som predala. No opakujem, nevypočula som ho. Povedala som, že mám už iný program. Ráno mi mal - ako slušnosť káže - zavolať, tak sa so mnou stretnúť a pozhovárali by sme sa, no ráno sme sa - z pochopiteľných príčin - už nestretli, a odvtedy ma už nekontaktoval. Ešte chvíľku mi vyčítal nejaké hlúposti, no ja som mu zavrela dvere pred nosom, no predtým som sa spýtala, odkiaľ mám moju adresu. Povedal, že od Suzanne, tej jeho bláznivej pro-life zameranej sestre."

            „Ona má vašu adresu?" začudoval sa Amadeus.

            „Azda áno, no neviem, odkiaľ," riekla nahnevane Magdaléna a energicky zahasila ohorok cigarety v popolníku. „Vari tá jej organizácia monitoruje všetkých občanov, ktorí ju otvorene nepodporili? Ešte tej noci som jej zavolala."

            Pani Eliséová chcela pokračovať, no zazvonil jej mobil. Pozrela sa na displej, hovor zrušila a mobil položila na stôl. Povedala ospravedlňujúco: „To bola len moja sesternica, potom jej zavolám. Kde som to skončila?"

            „Volali ste Suzanne." pripomenul jej Amadeus.

            „Ach, áno," riekla a vravela rýchlo, ako žena, ktorá v sebe tají úžasnú novinku. „Zavolala som jej okolo piatej a viete, čo sa stalo? Nedvíhala. Vyzváňala som jej dovtedy, kým sa neozval odkazovač a nie raz, ale asi trikrát. No ona nedvíhala."

            Pozerala sa víťazoslávne na oboch mladíkov, no tí jej nadšenie nezdieľali.

            „Preboha, nevidíte tú jasnú analógiu? A to vyšetrujete tento prípad?" povedala odsudzujúco vytiahla spopod stola hŕbu dámskych časopisov na kriedovom papieri. Hvíľu sa v nej prehrabovala, kým našla noviny, kde mala zakrúžkovaný nejaký článok a čítala: „Polícia predpokladá, že pán Elisé skonal okolo piatej hodiny rannej... Blá - blá - blá... Iný policajný úradník nám poskytol krátky rozhovor, v ktorom ozrejmil, že vyšetrovateľ podozrieva istú osobu, neznámu korpulentnú ženu v dlhých šatách, ktorá sa mala v čase vraždy zdržiavať na inkriminovanom mieste v okolí hotela Mab... Blá - blá - blá... Je to jasné. Tá tlstá ženská je Suzanne. Iste mala na sebe tie dlhé čierne šaty, ktoré si kúpila, ešte kým so žila s Gérardom. Preto nebola doma. O piatej sa túlala okolo hotela a zabila Victora."

            Chladnička na chodbe zrazu prestala hučať. Chvíľu bolo ticho, a potom sa zatriasla tak, že rozvibrovala všetky šálky v päťdesiatročnom sekretári pani Eliséovej. Amadeus riekol: „Nevravím, že vaše podozrenie nemá logiku. No stále sa domnievam, že tá žena v čiernom nie je dôležitá. Navyše, vaša švagriná..."

            „Bývalá švagriná," skočila mu do reči Magdaléna.

            „Teda, vaša bývalá švagriná nemá motív." opravil sa Amadeus.

            „Prečo nie?" zadivila sa pani Eliséová. „Viktor mi vravel, že spoznal akúsi veľmi milú Rumunku Karolínu, ktorá mu imponovala. A vraj bola tehotná. Čo ak ju zviedol, urobil jej dieťa a požadoval, aby šla na potrat? Takéhoto radcu by Suzanne iste s pokojným svedomím zmárnila."

            „Neurazte sa, no tento príbeh sa k nám dostal v trošičku ucelenejšej verzii, z ktorej vyplýva, že Viktor spoznal tú slečnu už ako tehotnú," riekol Amadeus. Azariáš už chcel niečo povedať, no Amadeus nepozorovane pokrútil hlavou. On sa na neho obrátil so spýtavým pohľadom, ktorý bol rovnako čitateľný, ako ten v pekárni: <<Ale veď tvrdila, že s Viktorom nie je v styku. A zhovárala sa s ním.>>

            Amadeus sa snažil prinútiť svoju mimiku odpovedať: <<Ja viem, Azariáš, ale radšej jej to teraz nepripomeňme. Inak si bude dávať pozor a už sa nepreriekne.>>

            Pani Eliséová si asi ich neverbálnu komunikáciu nevšimla, miesto toho povedala: „Pozrite sa, páni, ja o motívoch Suzanné neviem nič. Ale viem, že môj švagor je mŕtvy. A ona sa ponevierala v tom čase okolo hotela Mab. Myslím, že táto informácia stojí aspoň toľko, aby ste ju preverili."

            Miesto Amadea a Azariáša odpovedala chladnička, ktorá akoby súhlasne zamrmlala.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8